Napíšte na
info@voxpopulisk.sk
Čo znamenali ich mená a prečo ich dostali? Kto im ich dal? Aké vzťahy mali s rodičmi? Mali sa Kayin a Hevel ako súrodenci radi? Ak nie, prečo? Aké mali povahy/charaktery? Bol Kayin iba ten zlý a Hevel iba ten dobrý?
Že takej niet? Rodia sa zriedkavo ako jednorožce, ako hlasy formátu Pavarottiho, ako polárna žiara na rovníku,
ako sonety Shakespeara.
Prečo? Eva, je synonymom ženskosti a povedzme si otvorene, drvivú väčšinu jej podobizní zreálnili muži. A my chceme milovať, pomilovať aj maľovať, len krásne ženy!
“Pozeral si včerajšiu tlačovku? Ja už neviem, čo si mám o tom myslieť…”, snaží sa ma vytrhnúť z oparu cesnaku a dúfa, že jej konečne niečo poviem a ukľudním jej obavy viditeľné v očiach…
Videl som takú kreslenú anekdotu s obrovitánskou knihou. Niesla titul: Návod na použitie ženy. Vedľa sa povaľoval lístoček s odkazom: „Zbytočné čítať – zakaždým funguje inak.“
Rande naslepo.Ten kto to nezažil, nevie. Je to ako minúta pred skokom na “bungeelane”. "Tak dá, alebo nedá?!"
“…a potom vzduch preťal ten diabolský sipot a skôr, ako som sa stačil ohnať pádlom, zasiahla ma spŕška úderov tými prekliatymi krídlami rovno medzi oči!”, sťažuje sa Cháron a čiernou servítkou napchatou aj v nosných dierkach si utiera čiernu krv z tváre.
"Šak veď, no jasné, šak zachovám.”, išlo mi hlavou. Bol som vychovaný dobre. Rodičia mi vštepili vlastnosť nebyť márnotratný. Nikdy by som si nedovolil minúť to, čo otec a mama krvopotne nahonobili.
Pred rokmi som čítal niečo od Jana Saudka (áno, on aj píše a navyše senzačne) a ono mi to uviazlo niekde pod kožou a za nechtami. No a v tom smrádečku vykúreného vozňa mi to "vytanulo" kdesi v gebuli a šup ho rovno na belostné plátno imaginácie.
„Nič dobré ťa nečaká,“ hovorí predsa jasnou rečou. Čím krajší a nádejnejší scenár vypracuje naše predpokladanie budúcej udalosti, s tým smutnejšou realitou sme potom konfrontovaní. V mnohých prípadoch a čoraz častejšie.
