Venuša, tá pravá ženská. Aká vlastne je?

Intro

Kolega #Golem. Isto ste už postrehli, že sa k nám prihovára cez divotvorné texty. Vraj náročné? Áno to je on!

Okrem iného, skromne neskromný hudobný skladateľ, ktorý chystá veľkolepý projekt na počesť génia Petra Hapku.

Jedna z piesní ospevújúcich ženskosť ako takú, každú s iným charakterom a volá Venuša. Prinášame ukážku a prajeme príjemný posluch. Kto pozná Petrov štýl, určite si pošmákne.

#Ďuro dnes napísal článok o ženskej kráse s anketou, veď klikni. Už ste hlasovali páni? :-)

Ako by Venušu popísal mimo textu v piesni, ktorý sám zložil a zhudobnil? #Golem odpovedal takto:

Akú ženskú možno bez okolkov a s úplne, ale s úplne čistým svedomím nazvať Venušou?

Titulovať ju menom tej, čo bola stvorená z morskej peny?

Nie veru, nie je to zasa až také úplne ľahké, taxatívne vymedziť oblasť krásavíc, ktoré spadajú do našej kategórie. Lebo je dosť povolaných, ale málo vyvolených.

Pokojne si hneď skraja škrtnite tie vybotoxované nádrže silikónu a zlého vkusu, ktoré cyklicky oplodňuje vekslák, čo v súčasnosti dlie na Kramároch a pod vankúšom stráži Ústavu. Ani priveľa make-upu nebudí dvakrát dôveru, o lámavej chôdzi v štekliach ani nehovorím.

Keď sme si takto pekne vymedzili, čo (resp.kto Venuša asi nie je), môžeme prikročiť k skutočnému castingu.

Venuša je "in first" "fully natural". Prirodzenosť sama. Krv a mlieko. Whisky a Bourbon. Grand Marnier z najlepšieho ročníka, čo sa kĺže dolu hrdlom hladko ako zmes slín po trojminútovom bozku s ŇOU. Už zamdlievate? Má boky ako gitara z obrazu Joana Miróa, tvár stvorenú z kvintesencie božských tvárí všetkých madon od renesancie po Dalího, sexepíl ako Sophia Loren pri privátnom striptíze pre Mastroianniho, plodnú silu Vestonickej Venuše ( a už sme doma), pery ako čerešňa, chrupka na vrchole zrelosti, oči ako polapená laň, vlasy jemné a voňavé ako lúka pred prvou rosou. Nohy štíhle a dlhé ako tropické palmy, zadok pevný a sochaný podľa proporcií Zlatého rezu, dekolt zľahka plný ako košík s malinami a rovnako tak svieži.

Teraz ešte pár slov k osobnosti, mentálnej výbave a chatakteru: Má výnimočný zmysel pre humor. Smeje sa hrdelne ako Lucy, ktorá čaká prílet Nosferatu v podobe netopiera. Textúra jej reči je plynulá, slovná zásoba svedčí o množstve prečítaných kníh, ktoré stoja za to, formuluje s finesou a pointou...

Nie je domýšľavá, vlastnícka, či neprajná.

Ostatné ženy s prehľadom prehliada, ignoruje pipiny a zlatokopky, akoby boli menej ako vzduch. Je si vedomá svojej prevahy. V jej ignorancii ženského pokolenia pritom nieto ani stopy po rivalite. Ona ich skrátka iba nevidí.

Keď je s vami, nedíva sa mužom do očí. Registruje ich prítomnosť, vy ste však pre ňu aktuálne stredobodom Vesmíru, odkiaľ explodoval pred 13.700 000 000 rokov. Obaja ste boli pritom, vaše častice a antičastice sa anihilovali v oslnivom záblesku, ako predzvesť, že sa ešte raz stretnete.

Pije suché Martini a nenormálne sexy pri tom sotva počuteľne sŕka, hedonisticky, že to viac nejde a vy pri tom naisto viete, že to nie je afekt.

Do olivy hryzie so zmyselnosťou, ktorá patrí iba vám.

Keď sa jej spýtate na Umberta Eca, špitne, že Dejiny ošklivosti boli omnoho zábavnejšie, než Dejiny krásy. Vie oceniť, aký ste škaredý.

Jantárová duša v ošarpanej klietke. Vzrušuje ju váš corpus callosum, cez ktorý prúdia jej  odtlačky z jednej do druhej hemisféry a vy si ich ukladáte emočne i racionálne a v očiach vám pritom horia plamienky.

Charakter?

Bezchybný. Ako jej proporcie. Ako vôňa jej dychu. Lepšie nevonia ani vánok od mora na ostrove Capri.

Že takej niet? Rodia sa zriedkavo ako jednorožce, ako hlasy formátu Pavarottiho, ako polárna žiara na rovníku,
ako sonety Shakespeara.

Ale jestvujú. Prisahám. Vídavam ich a aj doma sa mi niečo tmolí. 
 

#Golem (Andrej Krasomil Turok)