Keď sa povie karikatúra, každý z nás si predstaví kresbičku z humorne ladených časopisov. Nemusí to tak byť. Josef Blecha, pre mňa, jeden z najlepších českých karikaturistov, označovaný, ako nasledovník Adolfa Hoffmeistra, robí karikatúru trochu inak.

„Pozor na neho, on je bývalý basista!“, takto ma varoval kamarát, keď som ako teenager na diskotéke, vypil jeden pohár červeného s kolou so známym diskotékovým grázlom, v tej dobe najviac obdivovaným a milovaným ženami, ktoré nechceli mňa. Palo je, ale iný basista. Veď si vypočuj.

„Čotišibe a toto čo bolo?“, bola prevažne prvá otázka takmer všetkých, ktorých som zobral na predstavenie divadelného mimostreamu. OJEB (Alebo ako Whitney Houston a Madonna vytrhali vlasy, škuľavej samurajke), Café Rozkokoš, Vagína monológy.

Nadhodnotené, drahé, nezmyselné, zbytočné. „Maliari, čmáraji, abstraktní babráci, samozvaní kolážisti a všetci, čo majú pocit, že to čo niekde vlastnou rukou vytvoria je mega. Poviem vám, toto je partička.“  - (Z emailu Háda, dva dni pred Halloowenom.) -

"Vtedy mi Majster motivačne povedal, že aj jeho divadlo by si zaslúžilo taký album. Dnes ho držím v ruke, ale Majstrovi rukou potriasť nemožno. Dokončil som ho. Snáď pomôže aspoň divadlu. Posielam pozdrav tam hore Majstre!“

Vtedy mi Majster motivačne povedal, že aj jeho divadlo by si zaslúžilo taký album. Dnes ho držím v rukách, ale Majstrovi rukou potriasť nemožno. Dokončil som ho. Posielam pozdrav tam hore Majstre!“