Božie mlyny

“Veď Božie mlyny melú pomaly, ale isto!”

Kto z nás by nepoznal jednu z najväčších vyhrážok ľudí, ktorí tým chcú povedať, že nebudú opätovať zlo zlom, ale počkajú si na verdikt a exekúciu vyššej moci nad nami.

Toto zaklínadlo používajú aj tí, ktorí v Boha, minimálne toho kresťanského neveria. Hodí sa im to.

Predstava, že niekto iný urobí tú čiernu prácu spravodlivej pomsty za nich, bola vždy pre človeka lákavá. Veď načo si špiniť ruky.

Ako Pilát Pontský, stačí vyrieknuť vetu, umyť si ruky a pokúsiť sa zabudnúť na krivdu, ktorá bola spôsobená. Teda zabudnúť v tom lepšom prípade. Ideálne tak, aby na duši nezostali šrámy, s ktorými by sa človek vyrovnával, mnohokrát aj za cenu ťažkých depresívnych stavov a iných chorôb, spôsobených dlhodobým pôsobením podobných situácii, kde sa humanoid cíti ublížený.

Otázky k nebu

Skúsme sa na to pozrieť, ale aj z druhej strany.

Kto z nás si môže povedať, že nikdy nikomu neublížil?

Podľa môjho názoru to nikto tvrdiť nemôže.

Keď vynechám všetky jednoznačne úmyselné úklady a činy homo sapiens, ublížiť sa dá aj vtedy, keď si to neuvedomujeme.

Zraniť slovami, ktoré sa už nedajú zobrať naspäť.

Ak sa vám to potom niekedy vráti, pýtate sa prečo, panebože?

Boh ale neodpovedá.

Možno tým chce naznačiť, aby sa hriešnik nad tým zamyslel, kde, kedy a ako niekomu ublížili a takýmto spôsobom sa mu to vracia.

Pre upresnenie môjho názoru, nepovedal by som “vracia”, skôr by som to vysvetlil, že sa vychýlili vážky na jednu stranu a univerzum sa ich snaží len dorovnať do stavu, ktorý je neutrálny.

Možno si niekto povie, že tieto úvahy nestoja za nič, lebo svet je nespravodlivý.

Je to tiež názor a nedá sa definitívne nesúhlasiť, ale môj osobný postoj je k tejto téme jednoznačný. Netvrdím ale, že to nemôže byť inak.

Aký je váš názor?

Osobné pravidlo

Ja sa snažím žiť tak, že vedome nevychyľujem rovnováhu, ktorú sa vyššia energia, ktorej som podľa mňa súčasťou, snaží udržať a tým pádom sa mi nestávajú veci, ktoré by mohli byť pre mňa až tak zásadne negatívne.

Fakt, že sa nedá ustriehnuť úplne všetko priznávam. Som tiež len slabý človek.

Samozrejme muselo pretiecť veľa vody v našom malom dedinskom potoku, v rieke Nitre odkiaľ z mesta od ktorého pochádzam, kde som trávil svoju mladosť a sčasti aj v Dunaji, kde habitujem teraz.

Bola to bohato bolestivá cesta, pretože Božie mlyny pracovali veľakrát na plné obrátky ma zomleli na hladkú múku (viď meme náš FB/INSTA) a nechali ju vetrom rozfúkať. Po zablatených lúkach so spodnou vodou, pohnojených močkou prasiat v blízkom okolí.

Niekedy mi ešte o nejaký čas priložili.

Tými veľkými lopatkami z plnej sily a s rozbehom.

Asi som si zaslúžil.

Od určitej chvíle, sa už toho hore nepýtam prečo.

Hľadám príčinu v tom, čo som komu zlé spôsobil, podobne ako som dostal. Niečo čím som mohol ublížiť.

Podľa mojej filozofie sa tam hore ani nemám pýtať koho, len sám seba, ale to už je téma na úplne iný článok.

Ale naozaj veľmi dlhý. Nebudem vás ale zaťažovať, nebudem aby mi to univerzum nevrátilo a nedostal som preplesk tými veľkými lopatkami pomyselného Božieho mlynu.

Vcelku pekne to celé vystihol text od skupiny Metropolis. Kliknite na link a vypočujte si. Oplatí sa. https://www.youtube.com/watch?v=_tjrSFNE-So

#Ďuro

P.S. Ešte existuje iný výraz, ktorý v prípade, že im je ublížené, väčšinou používa mladšia generácia.

“Karma, je zdarma.”

Skúste sa ich opýtať, ako by definovali karmu. Samého by ma to zaujímalo.