Batoh plný poviedok

Kirké z vlaku.

“S alebo BEZ?”, pýta sa mladá dáma v kupé “business class" smerujúcom do mesta, ktoré je známe tým, že má viac ako 100 veží.

Jediné, čo si dáma v čiernom nezladila, je farba rúška. Modré, vybledlé, jednorázové. Dá sa povedať, že jej ladí k očiam. No, povedzme.

Je mladá, elegenatná, s podmanivým úsmevom čarodejnice Kirké. Zaplavila kupé vôňou mandarínky, ktorú Peter dôverne pozná. Akurát si nevzpomína odkiaľ.

“To je zvláštna doba, počuť túto otázku verejne, bez ostychu, napriamo.”, lakonicky skonštatuje Peter dopíjajúc druhý pohár šumivého vína. Je rád, že už nemusí sledovať mihotajúcu sa prírodu a staručké vlakové stanice z okna, ktoré znamená svet.

Má nový objekt záujmu s charakterom tak na trojku s hodnotením “dása”.  Cesta vlakom zvykne byť inšpirujúca.

“Takhle som to nemyslela”, zaševelí s jemnou červeňou v tvári Kirké. 

“Tak #koronačas mení všetko”, obhajuje svoju trojzmyselnú poznámku a zahľadí sa jej priamo do očí. 

“Mužete mi pomoct se zavazadlem prosím?”, zneužíva pohľad a klopí oči. 

 Je to kufor naozaj veĺký. “Cestujete okolo sveta milá slečna/pani?”

 “Slečna." naznačí zaliečavo.

 Peter,vždy gentleman, dvíha kufor, v ktorom je zbalený naisto radiátor. Náročný úkon je v tomto prípade niečím z kategórie “akonič!”

 X X X

“Kamže sa zberáte slečna s tým ľahučkým kufrom?”, nasadí ľubozvučnú slovenčinu za ktorú by sa nehanbil ani Sládkovič.

Kirké má v očiach roztopašné ohníčky.

Zaberá to.

Slovenčina je v týchto krajoch "království českého" niečo ako magnet. Droga, ktorá dílera nestojí nič, len mať bohatú slovnú zásobu s výrazmi, ktorým často dokonale nerozumie ani slovák. Češky tento pre nich emotívny jazyk milujú. Je to neoceniteľný nástroj pre prípad náhodilej kontaktáže za účelom napríklad podvihnutia sebadôvery.

Funguje to aj opačne. Írečitej slovenke bežného typu, sa stačí domaľovať a vyfintiť mierne vyzývavo. S rétorikou v rodnom jazyku na úrovni základnej školy, dokáže naprvú zamotať hlavu českého muža definitívne už po pár vetách.

Dostane ho tam, kde chce. Otázkou je, či chce.

Peter má jasnú odpoveď: „Nechce!“.

 V dlhokosiahlych debatách so ženami národu za riekou Moravou prišiel váženým mediánom na to, čo českí muži nechcú vedieť.

Český muž je spravidla chladnejší, vo vzťahu so záujmom blížiacim sa k nule. Oni proste nemajú emóciu. A to im oni, hrdí potomkovia Svätopluka poskytnú možno viac, ako by chceli. Obzvlásť vo fáze kde ide len o to jedno určite

 X X X

 “Jedu za tátou, jezdím za ním jednou měsíčně. Táta je skvělej, hodnej chlap”, konštatuje a je vidieť, že to myslí vážne.

 “Když jsem byla malá, pil a byl na mě odměřenej. Máma mi ale zemřela a jeho to změnilo. Je to hodnej táta.” 

 “To sa stáva.” Verí, že Každý kto odtiaľto odíde, vypustí dušu, neodíde bez dôsledkov. Jeho odchod učí blízke duše okolo. Miestami ich to posunie k lepšiemu.

 “Chtěla bych chlapa, jako je múj táta”, zamyslí sa Kirké a pozerá von z okna. Vlak je práve v tmavom tuneli, takže pozerá nikam.

 Peter, ako správny muž rodu homo sapiens primárne vyrozumie náznak, že nikoho nemá. 

 “Každá by chcela svojho otca.”, pousmeje sa. 

“Je Váš otec vysoký blonďák árijského typu s modrými očami?”, položí priamu otázku a upriamene sleduje jej výraz.

 “Modré oči má.”

 Áno, je jej sympatický.

Vychádza zo všeobecne platného nepísaného zákona, kde muž hľadá v žene obraz svojej matky a tvrdí, že to funguje aj opačne. Máme to v sebe. Podvedomý vzor charakterovo dokonalého partnera ovplyvnený detstvom a rodičovskou výchovou. Fyzicky sa mu páčia ženy tmavšie s tmavými očami ako má jeho milovaná mamičenka.

 X X X 

“Vlak přijíždí na stanici Pardubice, máme 10 minut zpoždění, omlouváme se!”

To “zpoždění” je cítiť. Strojvodca ide ako šialený.

Prejsť na toaletu chodbičkou je testom rovnováhy.

Vykonať malú potrebu na stojáka je akrobatický výkon.

Obzvlášť, keď vlak klopí zákrutu.

V tej chvíli ste v stoji prilepený na okne s grafitti, naznačujúcimi lichobežník s čiarkou. Cítite, ako v cvičnej kapsuli pre nádejných astronautov na Miss Canaveral. Akurát máte stiahnuté gate, čo by vám zrovna tam, asi nedovolili.

X X X

“Ahooooj miláčku!”. Do kupé vstúpila slečna. 

“To asi nebudem ja.", pomyslí si Peter, ale pre istotu sa pozrie von z okna, kde sa objíma starší pár tak horlivo, že mu to pripomína rozlúčku, takú tú osudovú, kde on drží lístok na loď Titanic.

Nie je to jeho typ. No dobre, ani zďaľeka jeho typ.

“Ahoooj, tak jsi to stihla!”, objíma svoju kamarátku Kirké.

Potvrdzuje to fakt, že každá takmer pekná žena, má najlepšiu kamarátku z kategórie káčatka, ktoré chce byť pávom.

Peter si listuje časopis o včelách. Vybral si ho od stewardky, má ho v cene lístka. Zaujal ho nadpis na titulke o inseminácii matiek. “Chápeš, už nie je nič ako predtým. Čo robia trúdi?”, ide mu hlavou.

Keď si človek na tejto rovnobežke a poludníku uvedomí kam týmto trúdím prístupom spejeme, zistí, že do záhuby. Hovorí sa, že 4% trúdov nemajú na priamej inseminácii vôbec záujem. Zbytok trúdov už nemôže. 

Niektorí z nich nemôžu preto, lebo majú pocit, že ešte niesú pripravení. No pochopiteľne, nemajú dom, ani ten strom.

Zánovné luxusné auto a najnovší telefón s foťákom s tromi šošovkami je ale nutné mať. Tiež treba mať vlastného barbiera. Nie holiča, barbiera! 

Keď už sú trúdi pripravení, veľakrát tá želaná inseminácia musí prebehnúť tak ako píšu v časopise.

Ešteže máme nejakých trúdov, včely robotnice, ktorí vedia ako na to nepriamou cestou.

X X X

“Toto je má nejlepší kamarátka”, vyruší ho Kirké z deja článku s popisom metódy kde sa včelia matka stane matkou. 

“Teší ma.”, sucho skonštatuje Peter. Pohľad zo sedadla oproti nie je zrovna priateľský. 

“Já jedu za tátou, ale předtím jdeme zapařit!”. Nadšenie Kirké sa podobá tímu hokejistov pred posledným finálovým zápasom, pri stave 3:0 v sérii.

“Ak to stihnete do jedenástej večer, tak to bude dobrá pařba.” Výnimočný epidemický stav v Stovežatej nariaďuje zatvoriť všetko po tejto hodine. Podľa krízového štábu sa práve vtedy sa začnú orgie, ktoré pomôžu epidémii položiť krajinu na lopatky. 

“Či máte nejaký iný tajný tip?”. Dúfa, že tou otázkou jasne naznačil, že má voľno. Je tou dobre vychovanou generáciou, ktorá si pokladá za česť pozvať ženu na drink. V tomto prípade ideálne v jednotnom čísle.

Kirké sa nadýchne.

“My máme dívčí jízdu!”, vyhŕkne jedným dychom bublina.

Zazerá striedavo na Kirké a na neho.

„Ahá.“, opätuje Peter pohŕdavým úsmevom.

Kirké vydýchne. 

“Ale když se náhodně najdeme, múžem udělat výjimku.” V jej tvári sa objaví chvílková červeň. 

Kazomrdka odvádza debatu na výber reštaurácie kam idú na obed.

“Praha - hlavní nádraží, konečná stanice. Vystupovat! Děkujeme a přejeme příjemný den!”

“Nashledanou.”, zaševelí Kirké a ťahá svoj kufor von z kupé. Zložila jej ho najlepšia kamarátka.

Peter, skladá notebook do tašky a periférne cítí nepríjemný pohľad.

 

#Ďuro