Napíšte na
info@voxpopulisk.sk
Ale pozor!!! Nevzdal to a bojoval so svojím handicapom statočne, tvrdo a hrdo, aby sa zaradil do spoločnosti.
Milujem vaňu. Len tak si ležať vo vlastnej špine je úplný relax. Sú ľudia, ktorí vo vlastnej špine aj žijú, ale to je iná vec.
Nadhodnotené, drahé, nezmyselné, zbytočné. „Maliari, čmáraji, abstraktní babráci, samozvaní kolážisti a všetci, čo majú pocit, že to čo niekde vlastnou rukou vytvoria je mega. Poviem vám, toto je partička.“ - (Z emailu Háda, dva dni pred Halloowenom.) -
„Mara schovaj kozy!“, kričí Jano zbesilo a zadychčane, „Jeho Líza ňeská zdochla, mosíme pozor dávať!“ Aj takto to funguje na u nás, v krajine zasnúbenej na malebnom Slovensku. Susedia sú lotéria a tak ako aj rodinu, susedov si tiež moc nenavyberáš.
Noc vyrezanej oranžovej tekvice. Párty strašidelných kostýmov. Otrava gumenými a čokoládovými sladkosťami. Môj prvý americký Halloween bol hneď aj najlepším, aký som kedy zažil.
Víno bolo stvorené len pre smútiacich, aby ich utešilo v zármutku a pre skazených, aby ich odmenilo na tomto svete (tak), aby nemali už žiadnu odmenu vo svete budúcom; ako je povedané: „Daj silný nápoj tomu, kto je určený na to, aby zahynul a víno tomu, kto má trpký život.
Straší ťa v dobrom a ty ho ignoruješ. Urob mu radosť aspoň hraným výkrikom. Veď to hlavne vy ženy viete, máte to nacvičené. Zažni sviečku a zapozeraj sa mu do tváre.
Zaujímavá myšlienka. Dokonca niekto používa slovné spojenia ako prístav bezpečia alebo dokonca záchranné koleso.
Namyslený fešák Ivan sa na medveďa premení, pobojuje s babou jagou, zatiaľ čo Mášenka, znáša príkoria macochy a mrzne v lese, kde ju nájde ujo Mrázik. Pre Mášu to nemôže to skončiť inak, ako svadbou s opäť krásnym Ivanom.
Celý život mám jeden problém, som príčina problémov všetkých ostatných. Samozrejme, že je to mega krivda voči mojej osobe, ale taký je svet.
