NOČNÁ KRAVA™ & NÁZOR BEZ ZÁRUKY

Kto môže za to, že tu sme, ale nemôže za to, že niečo pohnojíme!

Takže ak si niekto myslí, alebo dokonca prehlasuje, že všetko čo dosiahol, alebo že všetko čo vlastní má len svojou zásluhou nehovorí pravdu. Najväčšiu zásluhu totiž na tom všetkom majú rodičia. Oni sa zaslúžili o to, že sme tu. A to doslova. Bez ohľadu na to, ako sa nám už od detstva venovali. Či viac, alebo menej.

Ťažko ich budeme za to súdiť, keďže sme v rannom detstve nemohli mentálne chápať súvislosti ich života v daný čas. Či bol fajn, alebo nie. Nebudem teraz rozoberať či sme vyrastali aj po narodení s rodičmi, alebo sme o nich prišli, alebo oni prišli o nás, lebo nemali záujem a umiestnili nás mimo sladký domov, kde sme mali podľa zaužívaného štandardu žiť. Ide len o vyhlásenie v prípade úspechu, že to je len naša zásluha. Nie je. A práve preto by sme nemali zabúdať na svojich rodičov ani teraz, keď akože máme všetko. Všetky tie niekedy až zbytočné veci a výdobytky nového sveta a finančné prostriedky...etc.

Nezabúdajme na to, že naši rodičia sa narodili a veľkú časť svojho života prežili v analógovej dobe. Prechod na digitálnu éru musel byť pre nich zložitý aj keď o tom nehovorili. To že spoločenský a ekonomický systém bol úplne niekde inde asi ani netreba spomínať. Viem, že ani rodičia nie sú vždy bez chyby.

Keď však pozerám okolo seba, tak niekedy mám pocit, že rodičom sa dáva vina aj za také veci na ktoré nemajú dosah. Prestaňme sa vyhovárať, že nám rodičia nezabezpečili to či ono. Prečo sa nepostaviť výzve a problému priamo. Kedy sa chceme zoceliť a zmocnieť. Až keď bude po všetkom? Je to také jednoduché a bezproblémové. Je to trend? Alebo štýl? Alebo čo to je? Nie je to nič! Vždy to bude len o nás samých. O našej odvahe. O našej pevnej vôli. Iba o nás.

Skúsme počúvať svojich rodičov a tešme sa z ich prítomnosti. Nevyhovárajme sa, že nemáme čas, lebo my si ten čas určujeme. Pokiaľ teda nie sme otroci, ktorý sa podriaďujú svojim pánom. Viem, že v systéme v ktorom žijeme to nie je pre každého jednoduché, ale my to môžeme zmeniť. A je pravda že všetko sa dá, ak sa naozaj chce. Keď my pochopíme svojich rodičov a nájdeme si na nich čas, tak naše terajšie deti, ale aj tie čo prídu v budúcnosti, pochopia nás.

Tento kolobeh životnej návratnosti sa nedá oklamať. Žiadna karma, alebo iná filozofia za tým nie je. Sme tu len MY vs. ONI. Čo sme dostali, musíme vrátiť. Nie preto že sa to musí, ale jednoducho preto, že sa to má. Až vtedy, keď to budeme neustále robiť a keď aj pochopíme prečo to robíme, budeme šťastní, vyrovnaní a neskutočne silní. 

A toto je môj názor bez záruky!

#ModráKrava