Je jeden národ, ktorý sa vo svojej nafúkanosti domnieva, že on nastolil salónnu etiketu a dal svetu gastronómiu a vitikultúru. Fíha, tie posledné slová znejú tak nejak rafinovane, skoro ako francúzsky.
Nuž ale ešte predtým načim úrodu zožať. A dnes, dnes prídu ženci, ktorých tak úpenlivo všetci čakajú. Húževnatí chlapi odkiaľsi zďaleka, hádam aj spoza desiatich chotárov.
„Tak ja už som na ceste, budem asi 10 minút meškať“, píšem cez zelenú ikonku Martine. „To je OK, ja sa teda zastavím ešte v cukrárni. Dáme si lásku.“ Odpoveď na displeji auta, „dyslektikovi“ čítajúcemu vety od konca, ktorá vážne ohrozuje premávku.
„Stárneš jako víno.“ – osobně jsem tuto lichotku ještě nedostal. My muži se vidíme jako víno svěží, mladé „božolé“, perlivé a chutné – neříkejte nám, že stárneme! 😊 (máme jenom pravdu)
„Starneš ako víno.“ – osobne som túto lichôtku, ešte nedostal. Myslím, že z nej mám malú obavu. Milovníci tohoto lahodného moku vedia, že staré víno nemusí byť pre kulinára zrovna to pravé, čo poteší jeho chuťové bunky.
Zpráva o slabosti posla bohů se přehnala rychleji, než by to dokázal rozšířit on sám. Taková poselství nemají nohy. Letí si rychleji než světlo. Kdo by se nechtěl zaplést a pohrávat si s Astreyou - krásnou pozemšťankou?
Jan Svoboda je český abstraktný výtvarník. V ateliéri u Jana je vždy na čo pozerať a tiež o čom rozmýšľať. Po dlhšej dobe čakania sa zrodil rozhovor vo forme podcastu.