Vždy ma to ťahá tam, kde som ešte nebol, či je to kontinent alebo konkrétne miesto, mesto, jeho uličky a štvrte, každý máme v sebe „Kolumbusa“, ktorý nás potichučky tlačí objavovať nové horizonty. Niekedy, ako v mojom prípade sú to tie horizonty turisticky geografické, no iný môžu mať ako horizont hudbu, prácu, umenie... dôležité, že nás stále niečo posúva vpred. Aj keď sa niekedy štorcujeme ako mulice a nechce sa nám z tej svojej zóny komfortu, vždy je dobré pozrieť sa, čo sa deje mimo nej.
Snažím sa cestovať vždy na miesta, ktoré ešte nie sú až tak objavené turistami. Preto som Slnečné pobrežie mnohé roky pri mojich cestách prehliadala. Po mojej prvej návšteve, ktorú som absolvovala v októbri, musím povedať, že neprávom.
Cítim niečo zvláštne na ramene, inštinktívne sa oženiem rukou, pribuchnem dvere, otvorím ich. Dívam sa na zemi na polmetrového mŕtveho hada.
...osobne si myslím, že najlepší spôsob spoznania krajiny je žiť v nej...ak to teda možnosti dovolia...pretože krajinu netvoria iba múzeá, architektúra, história alebo príroda...krajinu tvoria v prvom rade ľudia...
Raz som niekde čítal, že vraj človek by mal aspoň raz za rok ísť na miesto kde nikdy predtým nebol...posúva a obohacuje to jeho osobnosť.