Podľa mňa nemá rok ani zďaleka dve rovnako rýchle polovice. Ani štyri ročné obdobia. Zima a jar sa vlečú, ako vyprážaný syr. Leto a jeseň potom utekajú ako Usain Bolt dole kopcom. No a najkratšie tri týždne sú od začiatku septembra do Vianoc.
Učitelia mali prístup k dennej tlači a tak si spomínam, že sa fyzikár na pondelkovej hodine rozčuľoval v ruke s čerstvou Pravdou. Bolo to dvadsiateho novembra, keďže sedemnásteho bol piatok. „Čo tí študenti v tej Prahe chcú? Majú všetko zadarmo a sa im to nepáči?!“
Noc vyrezanej oranžovej tekvice. Párty strašidelných kostýmov. Otrava gumenými a čokoládovými sladkosťami. Môj prvý americký Halloween bol hneď aj najlepším, aký som kedy zažil.
Na stene od júla takmer visel krajčírsky meter. Každý deň, ktorý bol bližšie k září, by z neho zmizlo jedno políčko. Štátny sviatok sme na SNP úprimne oslavovali, hoci z iného dôvodu.
Cítil som sa ako Indián v devätnástom storočí, ktorý vodu videl raz za uhorský rok na konci dlhej cesty koňmo. Zobral som preto aspoň jedno dieťa do priľahlého akvaparku, spojili sme veľmi príjemné s maximálne užitočným.
Zomrel Milan Lasica a tisíce ľudí premenili opäť raz najväčšiu sociálnu sieť na digitálnu kondolenčnú knihu. Smútok zahalil na pár dní krajinu a ja som si uvedomil, že sa môj sen definitívne nemôže splniť. Nemusí sa splniť každý, veď preto to sú sny.