Že takej niet? Rodia sa zriedkavo ako jednorožce, ako hlasy formátu Pavarottiho, ako polárna žiara na rovníku, ako sonety Shakespeara.

Videl som takú kreslenú anekdotu s obrovitánskou knihou. Niesla titul: Návod na použitie ženy. Vedľa sa povaľoval lístoček s odkazom: „Zbytočné čítať – zakaždým funguje inak.“

Pred rokmi som čítal niečo od Jana Saudka (áno, on aj píše a navyše senzačne) a ono mi to uviazlo niekde pod kožou a za nechtami. No a v tom smrádečku vykúreného vozňa mi to "vytanulo" kdesi v gebuli a šup ho rovno na belostné plátno imaginácie.

Bol to bezpochyby lokálny génius, mimoriadne charizmatická osobnosť (keby som bol baba, tak mu dám), invenčný skladateľ, dôveryhodný mystifikátor, rozhľadený a sčítaný týpek s výnimočnou slovnou zásobou a teda bohatým verbálnym prejavom s istou porciou nostalgie archaizmov – podobne ako Jan Saudek.

O nejakých päť rokov neskôr som bol povolaný na Barrandov poslúžiť svojim skromným umením krvavej pani z Čachtíc. Tam som bol pre zmenu predstavený majstrovi Hapkovi.