5+1 otázok pre múzy: Martina Bégerová – výtvarníčka
„Tak ja už som na ceste, budem asi 10 minút meškať“, píšem cez zelenú ikonku Martine. „To je OK, ja sa teda zastavím ešte v cukrárni. Dáme si lásku.“ Odpoveď na displeji auta „dyslektikovi“ čítajúcemu vety od konca, ktorá vážne ohrozuje premávku.
Láska čakala na stolíku v obývačke. Dva príťažlivo nadýchané, vábivé veterníky a malé presso. Hostiteľka skvele napiekla. Jej obrazy na stenách sú (ako vždy) oveľa lepšie ako na instagrame. Dýcha z nich duchovno a všeobecná pohoda. Asi tu nie som posledný krát.
Martine som položil, ako býva u nás na #VoxPopuli zvykom, 5+1 otázok:
Ako ste sa dostala k výtvarnému umeniu, ako dlho maľujete a kde hľadáte inšpiráciu?
Predispozície si prinášame vstúpením do svojho pozemského tela. Požehnané to bytosti, ktorých rodičia sú vnímaví ľudia a pomáhajú deťom rozvíjať ich vlohy, nadanie a najmä to, čo ich zjavne baví. To sú úžasné predispozície pre šťastný výber povolania. Ja som si to výberom škôl oddialila, i keď som odmala hovorila, že budem maliarka alebo módna návrhárka. Tvorila som stále i počas komerčného zamestnania. Koniec-koncov – pracovala som ako marketér, že kreatíva občas dostala priestor. Občas. A to bolo málo. Vo firme, kde sa tvrdilo, že sme jedna family, som prestala zapadať do organizačnej štruktúry. To ma zlomilo. A zároveň to bol môj štartér. „Teraz alebo nikdy“, povedala som si. Odovzdala som agendu, služobné auto. Nasledovalo prevzorcovanie mysle (najťažšia časť), prepustenie preludov a ignorácia strachov môjho okolia o Moju budúcnosť. Mnohí mi neverili. A mnohí ma podporujú a stoja pri mne. Veria, že to dám. Začala som iba tvoriť. To bola moja jediná priorita. A stále ňou ostáva. Možno až závislosť.
Môžete v krátkosti popísať Váš proces tvorby? Akou technikou maľujete? Kam by ste sa zaradila štýlovo?
Môj proces tvorby vyžaduje tieto nevyhnutné okolnosti: uzemnenie, pokoj, ticho, samota, hĺbavosť spojenie so svojím vyšším ja, so Zdrojom, ktorý skrz môjho avatara Martina Bégerová tvorí a komunikuje, čo sa žiada ísť von. Niekedy stojím pred prázdnym plátnom 20 minút a čakám, kým príde vnuknutie. Chodím relatívne skoro spať, aby sa telo regenerovalo a duša zbierala nové vedomosti počas spánku. Pri maľovaní nepijem alkohol a vyhýbam sa tvorbe po žúroch. Po párty z človeka lezú obrazy bez energie a bez duše, akými sme sami po záťahu. Tak neplytvám materiálom. Bežne používam väčšinou akryl, občas olej, rada mám tiež línie akrylovými fixami. Považujem za úplne irelevantné sa pokúšať niekam štýlovo zaradiť. Ja to nepotrebujem robiť ani so sebou ani s inými. Sú to také štruktúry fungovania, ktoré so mnou nerezonujú. Kto rád kategórie, zaraďte si ma do štýlu begerizmus (ang. begerism). To by malo byť najvýstižnejšie.
Pamätáte si Váš prvý predaný obraz? Čo na ňom bolo?
To bolo zrejme ešte na základnej škole. Vtedy som robila ručne maľované pohľadnice a predávala v jednej umeleckej predajni po 11 korún za kus. Pánečky, išlo to ako teplé rožky. Vždy som spájala obraz s textom na vzájomnú podporu sémantického významu. Citlivý výber farieb to urobil oku-lahodivým. Dospelácky to bolo osem obrazov na mojej prvej vernisáži. Tretina výstavy rovno odišla na jednodňovej výstave v staromestskom dvore. Veľmi ma to potešilo, šokovalo a najmä veľmi motivovalo. Bol to večer, na ktorý do konca života nezabudnem a myslím, že je nás takých viac.
Vo vašej tvorbe je častým motívom žena. Čo vedie ženu maľovať ženy?
Mňa vede Vyššie Ja. Myslím, že cez plátno prirodzene zobrazujem samu seba v rôznych hmotných, nehmotných, spoločenských, emocionálnych a iných kontextoch a polohách. Nie je to však vedomé. Často sa po dokončení od obrazu oddialim a len sa zasmejem, čo si to z mojej vnútornej súcnoty vylieza.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Plánujete nejaké výstavy, alebo nové projekty?
Mojím cieľom je orientovať sa na zahraničné trhy, kde je pochopiteľne väčšia kúpyschopnosť. Tá súvisí s väčším publikom. A ešte tak trochu aj s jeho náturou. Česi majú oveľa bližšie ku výtvarnému umeniu v porovnaní s nami. Do dnešného dňa som nemala sólovku v rodnej Nitre, pretože sa mi to zdalo ako nedosiahnuteľná méta v rámci komunikácie s kultúrnymi inštitúciami. Zamrzelo, ale prijala som. Tak mám za sebou niekoľko kolektívnych výstav i ocenení v zahraničí. Úspešná bola autorská výstava v Prahe v Galerii Pod Palmovkou. V máji bude zopár diel vystavených v Bratislave vo V21, kde som bola prizvaná ako jedna zo šiestich vystavujúch žien. Súčasne 1.-14.5.2023 vystavujem v Primaciálnom paláci v Justiho sieni. Na jeseň ma čaká Rím a kalendárny rok opäť ukončím v krásnej Bratislave. Popri tomto všetkom cítim vnútornú potrebu ísť do väčšieho projektu. Čakám na tú správnu životnú synchronicitu, ktorá to odštartuje. Súčasne hľadám osobu, ktorá cíti, že moja tvorba je natoľko silná, že sa etabluje na svetovom trhu. Ja o tom viem. Pracujem na sebe denno-denne. Potrebujem sponzora, aby som to vedela realizovať. Vidím sa ako úspešná umelkyňa v Taliansku, Japonsku i na východnom pobreží USA. Neviem to vysvetliť, prečo. Začať by som mala vycestovaním...
Predstavte si, že ste Eva v raji. Ste tam Vy, Adam a jablko poznania. Čo by ste urobila?
Začala by som s Adamom sadiť ďaľšie jablone. Práca šľachtí. Poznanie je dostupné všetkým, stačí si ho zvedomiť. A na milovačky sú aj iné mená v kalendári. 😊
Martina a #Ďuro
Pridajte komentár