Listopadový listonoš (NOVEMBROVÁ táračka)

#Listopad – toto „krásno“ v názve novembra za riekou Moravou veští, že #November je mesiac, kedy padá lístie. Aké jednoduché a výstižné. Bratia česi boli vždy „koumáci“, akurát ten #Apřil im moc nevyšiel.

Keď som bol decko a bolo tesne po našich hodoch, v poslednú októbrovú nedeľu, začali z neba padať farebné listy, NEPOTEŠILO MA TO. Vždy nás s bratom čakali v kýbloch zamočené, ceriace sa hrable a my sme so šomraním hrabali. A keď sme dohrabali, mohli sme hrabať odznova, lebo zas napadalo.

Ten Mesiačik Listopad z českej verzie Dvanácti Měsíčků a Marušky, ktorá išla po jahody sa iste niekde vycieral ešte viac, ako tie hrable.

No ale, keď sa narodíš na dedine s pozemkom k domu ako letisko, a ešte k tomu ďaľším oproti u dedka, moc si nenavyberáš, hrabeš a šomreš, šomreš a hrabeš. To nie je ako dnes, za odmenu, čo ti sľúbia za to že ti dobre hrabe rodičia. Naša odmena s bratom bola, to, že si mal kľud a sem-tam žuvačku Pedro tvrdú jak pelendrek.

V škole nás učili o VOSR (skratku asi poznáš, ktorá síce bola „októbrová“, ale u nás novembrová.)

Nie nebola to ten deň 17-teho. Táto vzbura bola pôvodom ruskej národnosti, konkrétne priamo z Petrohradu. Ktovie ako veľmi im v tom októbri/ našom novembri bola zima a či tiež medzitým, ako vyrábali dejiny aj sem tam čo-to pohrabali.

Kto bol v cárskom komplexe „Petergoff“, isto vie, že hrabať tieto rozľahlé parky, museli a musia hrabať iba trestanci. Našiel fotku z tohoto miesta na jeseň. Pekné nie? Nie úplne pohrabané, ale pekné. Hrabali tak cca pred hodinou.

Toto bol náš bežný #November.

Zdroj: Freepik.com

Dnes je tiež Listopad.

Z tých napadaných farebných listov sa teším - lebo ich nemusím hrabať.

Na pozemku okolo domu, nemajú veľmi z čoho napadať a tie na verejných priestranstvách vytvárajú ohnivú koláž, ktorú ťažko vymyslíš. Fotím si to aj na Peknogram so živým filtrom. Ak niečo odfotíš – pridaj aj ty.

Čo som si ale doteraz neuvedomil je fakt, na ktorý ma upozornil kolega #Bohumil.

A to je to, že deti, ktoré sú prezieravé a zodpovedné, píšu už Ježiškovi, Santa Clausovi, vianočným škriatkom a ešte #neviemkomu, čo všetko by si priali pod stromček.

Ja som také nikdy nepísal a aj tak vždy niečo prišlo. Ale priznávam, že je to pekný novodobejší zvyk, ktorý rozvíja myslenie, stratégiu a hlavne kreativitu dieťaťa. A keďže sa to týmto deťom, ktoré nepíšu na poslednú chvíľu deje v Listopade, patrilo by sa k tomu mať poriadneho #listonoša!

Našiel som #plusmínus fotku, ako by som si ho ja a všetci dospelí muži vedeli predstaviť. Je to tá profilová ku tomuto článku. No čo poviete? Nebolo by pekné, keby tie listy zbieral a tým všetkým, čo ich vybavujú v obchodných centrách a v noci cez komín, takýto naslovovzatý listonoš?

Nejeden otecko, by rád čakal s napísaným listom na priedomí. Nejedna maminka, by toho listonoša vymenila radšej za bicyklového svalovca lumbersexuálneho typu.

Deťom by to asi bolo jedno. Oni v tom majú jasno. Ich zaujíma, len aby to skončilo tam, kde má a pod stromčekom našli, to čo tam napísali, nakreslili, vymaľovali a ideálne ešte nejaký bonus k tomu.

November/Listopad – jeseň akotaká, je tiež obdobím, kde sa dá zamýšľat nad kadečím a užívať si to.

#Bohumil sľúbil, tiež nejaký jesenný príbeh. Ak chceš byť aj ty ako #Bohumil, prisľúb a hlavne pošli. Aspoň ten koment. Aj keď pochybujem, že si tento článok dočítal. 

Mišino bol tiež v lese. Ešte minulý rok napísal. lebo sa nudil. ČÍTAJ TU, isto sa pobavíš.

#Ďuro

P.S.1 Bohumil #Hrabal a nakoniec tiež napísal. Čítaj TUTOK.

P.S.2 Akurát mi pípol email od Háda- pána podsvetia, či by sa aj on mohol vyjadriť k jeseni. No neviem, ale dá sa oponovať takej osobnosti?