Napíšte na
info@voxpopulisk.sk
Videl som takú kreslenú anekdotu s obrovitánskou knihou. Niesla titul: Návod na použitie ženy. Vedľa sa povaľoval lístoček s odkazom: „Zbytočné čítať – zakaždým funguje inak.“
Rande naslepo.Ten kto to nezažil, nevie. Je to ako minúta pred skokom na “bungeelane”. "Tak dá, alebo nedá?!"
“…a potom vzduch preťal ten diabolský sipot a skôr, ako som sa stačil ohnať pádlom, zasiahla ma spŕška úderov tými prekliatymi krídlami rovno medzi oči!”, sťažuje sa Cháron a čiernou servítkou napchatou aj v nosných dierkach si utiera čiernu krv z tváre.
"Šak veď, no jasné, šak zachovám.”, išlo mi hlavou. Bol som vychovaný dobre. Rodičia mi vštepili vlastnosť nebyť márnotratný. Nikdy by som si nedovolil minúť to, čo otec a mama krvopotne nahonobili.
Pred rokmi som čítal niečo od Jana Saudka (áno, on aj píše a navyše senzačne) a ono mi to uviazlo niekde pod kožou a za nechtami. No a v tom smrádečku vykúreného vozňa mi to "vytanulo" kdesi v gebuli a šup ho rovno na belostné plátno imaginácie.
„Nič dobré ťa nečaká,“ hovorí predsa jasnou rečou. Čím krajší a nádejnejší scenár vypracuje naše predpokladanie budúcej udalosti, s tým smutnejšou realitou sme potom konfrontovaní. V mnohých prípadoch a čoraz častejšie.
Že je vegán?! Ste si istý? Vôbec by som sa nečudoval, keby som motýle našiel aj v knihách od Brama Stokera.
Cudzoložstvo - archaický výraz, ktorý si naoko monogamný svet vysvetľuje ako mimomanželskú súlož. Prostitúcia patrí do tejto skupiny nerestí.
“Život je ťažšie žiť, ako odísť.” Táto parafráza na vetu novej divadelnej hry v repertoári SND, v réžii Matúša Bachynca, je vetou Milady Horákovej, ktorou sa okrem iných zmierovala s krutým osudom, odsúdenej na smrť za velezradu.
Poviem úprimne , cítim sa ako so zviazanými rukami pri múre a dívam sa do hlavní nabitých pušiek, ktoré drží 10 žien s prižmúrenými očami (to kvôli lepšiemu miereniu) no so zrýchleným dychom a zvrašteným čelom (to už preto , čo idem písať).
