Čo vadí mužom na manželkách (partnerkách)?

PRIŠLO NÁM DO REDAKCIE. SME RADI, ŽE NAPRIEK TOMU ANONYMU, STE NAPÍSALI, A VYBRALI STE SI PRÁVE NÁŠ PORTÁL. RADI UVEREJNÍME KAŽDÝ NÁZOR, KTORÝ JE RELEVANTNÝ, SLUŠNÝ, KONŠTRUKTÍVNY.

Našiel som váš portál a rozhodol som sa, že vám pošlem pár riadkov a idem písať na tému,  za ktorú sa minimálne výhražne dvíha ženský prst, no môže to kľudne skončiť aj verejnou popravou.  Poviem úprimne , cítim sa ako so zviazanými rukami pri múre a dívam sa do  hlavní nabitých pušiek, ktoré drží 10  žien s prižmúrenými očami (to kvôli lepšiemu miereniu), no so zrýchleným dychom a zvrašteným  čelom (to už preto , čo  idem písať). 

Čo vadí mužom na manželkách (partnerkách)?

Zavriem oči a rozmýšľam kam to dostanem .   Rovno medzi nohy ? (to za to kam si ho strkal!). Rovno do kolena? (nikam nebudeš chodiť!). Rovno do srdca ? (to za to, že si ma nevážiš!) Rovno do hlavy? (veď ty už vieš za čo!).  Jedna z nich začne kričať : „za všetky pokazené životy, ktoré ste nám spôsobili“.  Vždy sa nájde niekto z davu, kto si myslí, že má právo hájiť všetkých dotknutých (volajme ju aktivistka). Táto by strieľala prvá – rovno do brucha : „Nech trpí sviňa!" – alebo by strelila do vzduchu, niektorí ľudia len kričia, no len doma na televízor a nikdy nie zoči-voči.

Nie som žiadny psychológ ani doktor aby som napísal fundovaný objektívny článok o tom, ako to má správne vyzerať v partnerstve, ako sa správa žena pred 30-kou, ako by sa mala po 30-ke, čo je v poriadku a čo už za čiarou . No som fundovaný muž a preto mám plné právo písať subjektívne. Dovolím si rozdeliť ženy na dve kategórie : prvá sú tie čo sú stále slobodné – tie ešte nevedia čo chcú. Druhá sú tie čo už sa vydali – tie už vedia čo nechcú.

Tú prvú skupinu moc komentovať nebudem,  tam je škála toho prečo sa ešte nerozhodli rôzna. Čakajú na toho pravého, ešte sa nenašiel taký, ktorý by jej bol hoden... No takto, ak je chlap dobrý a v pohode,  ožení alebo zahniezdi sa do 30-ky. Je to tak, čerstvé mäso sa už minulo, viac menej sa teda čaká ešte pár rokov a objaví sa taký, ktorý si to už skúsil a už pôjde „druhé kolo“. Kariéra je dôležitejšia ako rodina ? No len aby. Aby nebolo neskoro. Niektoré majú pokazené biologické hodiny, niektoré nemôžu zdravotne,  4% budú čochvíľa  8% a sú  aj také, ktoré chcú tak strašne, až tlačia na pílu tak silno až píla nepíli (a pozor, tu sa môžu zuby vytupiť natrvalo).

No ale vy! Vy ženy, ktoré ste sa rozhodli a povedali áno a stali ste sa manželkami, partnerkami, družkami, milenkami.

Prejdem rovno k veci.

Prečo, nemôže byť chlap na chvíľu opäť číslo jedna ?  Prečo sa  dostáva až  za deti a často krát ho v hitparáde pozornosti predbehnú aj svokra, kaderníčka alebo FB.

Prečo, sa nesnažíte byť také ako na maturitnom table alebo ako pred svadbou? Keby som mohol , tak zakážem tepláky  na doma. Každý dom alebo byt by mal mať takú vstupnú miestnosť, kde sa žena pred návratom domov pekne upraví a taká pekná navoňaná a upravená vojde do obývačky. Wuaw, tá je pekná , to je moja . Nie, vy  viac času a peňazí miniete na to keď idete „von“ ako na to keď idete „dnu“, teda domov.

Prečo, sa zabúda na chlapa pri ostatných úlohách a nemá vyžehlené košele alebo kávu takú akú má rád. Aká druhá šichta začína doma po návrate z roboty? Všetko sa dá  keď sa chce,  nemusí byť všade bordel a vyprané nevyžehlené prádlo. My tiež pomáhame  doma a to  trávime v robote oveľa viac času.

Vyzeráme ako živý terč keď sa vrátime domov po náročnom dni a vy spustíte ako z kalašnikova : „videl si čo dala Danica na FB ? rozmýšľala som, že by sme cez víkend mohli do hôr, mám stále pekný zadok? Spravíš s deckami úlohy teraz prosím ťa, chcem si zafarbiť vlasy?  Niekto zvoní u suseda,  zajtra príde teta...ta..ta..ta.. rata..ta..ta..ta..ta..“ A potom príde tá otázka: „ Je ti niečo? Čo si  jak keby si ducha videl „ Proste, skúste to raz :  V kľude, pozdravte, my odzdravíme, sadneme si pred televízor, pozrieme si 10 minút  hocičoho na hocijakom kanáli..a áno, je úplne vhodné v tomto bode ponúknuť nám pivo alebo kávu. To sa budú diať divy.

Prečo sex nemôže byť spontánny, len tak, hneď...TU A TERAZ...v kúpeľni, na povale, na prechádzke. Prečo sa z toho musí robiť hodová slávnosť na počesť svätého za dedinou? A prečo vždy v ten istý deň a čas? Prečo na nás nemáte chuť tak ako pred svadbou?  Veľa z nás si síce pozerá menu v reštauráciách , no jesť chceme doma. Ale čo keď nie je navarené, môže byť aj predjedlo. Ale nie, máme počkať na hody. Asi je jasné , že nám potom chodia  po rozume hodové slávnosti v iných okresoch.

Mohol by som pokračovať o tom, že existuje maximálne 10 farieb a ostatné nemajú nové meno ale iba prídavné (silná, slabá, sýta..), keď nám poviete, že zober tú antracitovú sedačku, tak sa môže stať, že prídeme domov s ružovou. Prosím nechcite od nás , aby sme boli super chlapi čo zvládnu všetko a proste chápte, že to robíme všetko pre vás a rodinu. Sme unavení a potrebujeme vašu pozornosť ,lebo si ju proste zaslúžime.  Úctu, pozornosť, lásku, ochotu, rešpekt. Chceme ozaj tak veľa?

A na záver by som sa vám chcel niečo povedať. Milé ženy, ďakujem!

Ďakujem vám,  za to všetko „zlo“ čo nám robíte. Preto lebo to vôbec nie je o vás, ale o nás. Keď to vezmem na seba, tak to čo vadí mne na mojej žene je môj problém, nie jej  nedostatok. Tak to proste je. Len sa na to treba takto začať dívať. Volá sa to zrkadlenie. Ak nám niečo na druhom vadí, zastavte sa a dajme si otázku „počkať , počkať , čo mi tým chce niekto povedať“. Uvidíte, že vám odpoveď naskočí sama. Karma,  Vesmír, Pán Boh,  každý to nazývame inak,  nám posiela do toho života čo práve prežívame vždy toho s kým máte nedoriešené veci z minulosti.  A keď je treba aby sa to doriešilo, tak to je zvyčajne najbližší človek : partner, rodičia , deti.

 Keď sa pohádate s kamarátom , tak si vynadáte a idete každý po svojom, keď sa vám nepáči v práci – nájdete si novú, no s rodinou – tam určitým spôsobom nemáte kam ujsť, aspoň na nejaký čas.  Keď som sa stretol nedávno so spolužiačkou z výšky, tak mi vravela, že je práve naštvaná a hľadá nový byt lebo býva s manželom v garsónke a keď sa hádajú, tak nemá kam ujsť. Ani balkón, ani druhá izba , ani kuchyňa, vždy to skončí tak, že sa rozplače na gauči. Naše partnerstvá sú ako tá garsónka, tlačia nás riešiť  nedoriešené. Ak ujdete a tresknete dverami , príde niečo horšie ako garsónka. Prinúťte sa sadnúť si na gauč a zamyslieť sa. Každá takáto nespravodlivosť od žien, partneriek, mileniek je vlastne dobrá pre nás, lebo ak to zvládneme , posilní nás to  – mužov alebo jedinca ako takého.  Ak nie, ak to nezvládneme , podceníme, odmietneme ,  Vesmír pridá , to si buďte istý. Nejaké istoty na svete predsa musia byť.

Každý z nás je unikát a originálny, jedinečný taký aký je, len to musí pochopiť, že sa nemá porovnávať, závidieť očakávať pozornosť.  Aj keď sme muži , máme v sebe kus ženy. Vo  svojich  nespočetných životoch striedame život ženy a život muža , preto  keď budeme chcieť opäť niečo vyčítať tej našej žene, skúsme si odpoveď nájsť najskôr v tej žene v nás.

Keď tak jemne otvorím oko , stojac pri múre, vidím stále 10 namierených hlavní, no dúfam, že namiesto žien nebudú nateraz chlapi. Teda deviati, aktivistka stále ziape.  Nie že by som si nestál za tým čo som napísal, no predsa, zahrať si futbal a potom ísť na pivko v tomto živote ešte stále chcem.

Čo teda vadí mužom na manželkách (partnerkách)? To nie je problém žien , ale mužov samotných.

A medzi nami , platí to aj obrátene.

„kto je bez viny, nech prvý...

.....práááááááásk !!!

#Uruk