Skip to main content

Vaňa je vaňa (ÚVAHA z pivnice)

Sedím doma, v pivnici.

Sám.

 

A napadlo ma takéto.

Milujem vaňu. Len tak si ležať vo vlastnej špine je úplný relax. Sú ľudia, ktorí vo vlastnej špine aj žijú, ale to je iná vec.

Vaňa je vaňa.

Mám kamoša. Je to profesionálny vaňológ. Keď na nás doľahne clivota, tak spolu vaňujeme na diaľku a aj si niekedy voláme a zdieľame pocity, je to krásna súhra, že sú v jednom čase dvaja ľudia vo vani, ale pozor, každý vo svojej. Súkromie a samota je dôležitá a takto to chce vesmír.

Úplne romanticky vyzerá taký krásny šedo-hnedý pásik, ktorý, keď opustíte kúpeľ, lemuje celú vaňu. Doma ten pásik musím vždy vyčistiť a som za neho kritizovaný a osočovaný, že som ŠS, čo znamená špinavá sviňa. Ale poznám rodiny, kde ten pásik má až dokonalú čiernu farbu, dokonca sa im podarilo vytvoriť taký pásik aj v mise v hajzli, a to je pre mňa až malý zázrak, ako ho tam dostali. Pre mňa je to jasný znak očisty a nového človeka.

Dokonca aj hotely si vyberám také, kde je na izbe vaňa, skúsil som si raz napustiť aj sprchový kút, nie je to zlé, ale má to svoje muchy, napr. kniha sa vám hneď zamočí, a tak podobne, ale skúsiť to treba. Človek sa zásadne učí na vlastných chybách.

 

Idem niekoho prezvoniť.

 

#Mišino

 

Úvahy z pivnice

 

Pridajte komentár