Kto z nás by nepoznal jednu z najväčších vyhrážok ľudí, ktorí tým chcú povedať, že nebudú opätovať zlo zlom, ale počkajú si na verdikt a exekúciu vyššej moci nad nami.
Homo sapiens si podľa mňa, po celý čas so sebou nesie stále jeden spravidla veľký batoh.
U nás doma pod hradom kniežaťa Pribinu (www.ortodoxninitrancani.sk), sa tomu hovorí aj hatižák.
Kto by nepoznal túto vetu veľkého mysliteľa Sokrata. Veštkyňa z mesta Delfy o ňom tvrdila, že je múdry. Podľa mňa tiež bol. Jeho veta je pre mňa niečo, ako návod na pokoru. Hlavne samého pred sebou.
Vraj sa hovorí, že každý človek, ak chce niečo zmeniť, potrebuje na to len svojich 20 sekúnd odvahy. Mám sa, ak chcem, zamyslieť nad tým, či je u mňa niečo, načo by som potreboval tých 20 sekúnd hrdinu.
Poviem rovno, ako je. Nepáči sa mi dehonestácia múdra. Vysoká škola života ponúka ako jeden z predmetov podrývanie, zľahčovanie a vôbec, pohŕdanie nadobudnutými vedomosťami a vzdelaním.
Pamätám si tento rým z detstva. Asi zo škôlky. Smiali sme sa takto s mojím obľúbeným bratrancom na všetkých, ktorí sa neobratne zrýpali k matičke zemi. Semtam sme im aj trošku dopomohli. Teda nie ja, to ten bratranec.
"Je to otázka princípu." argumentuje kolega Sokrates a akceleruje zdvihnutým prstom. Nemôžeš predsa obviniť a moralizovať človeka z toho istého prečinu, ktorý si spáchal a obzvlášť nie v čase, keď ho práve páchaš.
Táto kamenná planéta je z nášho pohľadu asi tá najkrajšia, na ktorej sme sa ako ľudstvo, momentálne druhu homo sapiens a pridali sme si aj druhé sapiens mohli ocitnúť.