Keď sa hádajú ozajstní majstri

Osoby a obsadenie: 

I. S. Turgenev (T) kontra F. M. Dostojevský (D). 

Kontext: 

(T) bol prozápadný, liberálny eurocentrik, (D) bol konzervatívny, slavofilný nacionalista; 

(T) bol nihilista, racionalista a agnostik, (D) uprednostňoval ruskú ortodoxnú cirkev a nemal rád socialistov, ktorí neverili v Boha, ale boli oddaní Kristovi; 

(T) bol od mladosti bohatý aristokrat, robiaci si srandu z chudobnejších kolegov, (D) postrádal čas a peniaze; 

(T) v jednej svojej poéme nazval (D-ho) „vyrážkou na nose literatúry“; (D) svoje recipročné nepriateľstvo vôbec neskrýval – veľmi ho iritovalo napríklad to, prečo sú (T) honoráre, napriek jeho aristokratickému pôvodu 4x vyššie než jeho (D); keď (T) začal žiť vo Francúzsku, tak mu (D) poradil, aby si kúpil ďalekohľad, aby aspoň zďaleka videl ako sa v Rusku (o ktorom písal) naozaj žije; 

(T) mal podľa neho iba pramalé znalosti o ruskom živote a poučil sa o ňom iba od svojho sluhu, s ktorým bol raz na poľovačke; (T) urazenecky odpovedal – som otrávený (D-ho) nadmerným zaoberaním sa psychológiou človeka a jeho spôsobom akým zachádza až do najtemnejších hlbín ľudskej duše; jeho novely sú ako kyslý, nemocničný smrad a „psychologické blchárstvo“, postavy v jeho novelách sú delirantné, zúriace alebo stále v nejakom amoku, ale len taký život nie je. 

Miesto:

Nasledujúce vybrané citácie pochádzajú z dvoch úžasných kníh, ku ktorým sa rád vraciam - „Otcovia a deti“ od Turgeneva a Dostojevského „Zápisky z podzemia“. 

Scéna: 
    (T) „Čo je dôležité je, že dva a dva sú štyri a všetko ostatné nemá žiadny zmysel.“ 
    (D) „Človek nepotrebuje mať slobodnú vôľu, aby prišiel na to, že dva a dva sú štyri, ale to nie je to, čomu hovorím slobodná vôľa.“ 
    (T) „Trčíme v bahne a siahame ku hviezdam.“  
    (D) „Prisahám vám páni, že mať o sebe privysokú mienku je choroba, naozajstná, hotová choroba.“  
    (T) „Na nebesá sa pozriem len vtedy, keď si chcem kýchnuť.“ 
    (D) „Nuž čo, môže si, či si môže človek aspoň trošku vážiť seba?“

Záver: 

Turgenev a Dostojevský boli a určite ostávajú svetovými „pokladmi“ literatúry. Napriek tomu, že sa v názoroch na človeka a jeho situáciu v mnohom podobali, ich vzájomné vzťahy neboli celkom idylické. Eufeministicky by sa dali opísať ako turbulentné, ale keby sme použili slovo „animózne“, „antipatické“ alebo „nepriateľské“, tiež by sme sa nezmýlili, dokonca by sme situáciu oveľa pravdivejšie vystihli. 

Obaja majstri mali iný pôvod, založenie, skúsenosti a aj iný štýl písania – to, čo (T) dokázal napísať na pár stránkach, to (D) „skrátil“ na niekoľko stoviek strán... Čo je lepšie neviem, preto podľa nálady čítam oboch. 

A ako ste na tom vy?

#Bordeaux