Výtvarno, ako to vidím ja, alebo ako si vybrať obraz? (MUDROVAČKA s úvahou)

„Čo je to za čmáranicu? Veď to namaľujem aj ja. Toto je umenie?“

Kto sa nestretol ani raz v živote s týmito slovami a jej parafrázami ruku hore.

Ja odpovedám: „Vymysli, namaľuj a predaj.“

Myslím, že odpoveď je dostatočná. Pre mňa uspokojujúca určite.

 

Homo sapiens je druhom výnimočným.

Nedá sa povedať, že vždy len v dobrom svetle, ale čo sa týka umenia, venujme sa napríklad výtvarnému, určite áno.

 

Sem-tam sa o výtvarno snažia aj vtáky.

Ale vtáky sú ďalej.

Abstraktné umenie, sa aj medzi nami ľuďmi považuje za náročné hlavne na pochop, ale kto mu raz prepadne, ťažko sa už dostane z tej závislosti von. Už ste si našli v oberačkovej sezóne majstrovsky vymiešanú hnedošedobielopurpurovú rozprsklinu na karosérii auta?

Iste áno. A čo hovoríte? Ide to tým škorcom nie?

 

Už praveké nálezy v jaskyni v okolí „Kromaňonu“ ukázali, že TEN človek bol nadaný, svojou rukou vedel udržať linku a aj proporcie zvierat, dá sa povedat trafil.

Zdroj: Google

Výtvarno sprevádza ľudstvo tak neodmysliteľne, ako aj schopnosť okolo neho mudrovať.

Keď tak nad tým premýšľam, bez mudrovania a asi aj toho zbytočného, ktorého príklad som uviedol hore, by možno výtvarné umenie ani neexistovalo.

 

Kto sa aspoň raz nezadíval na tajomný úsmev Mony Lízy?

(Ak chceš vedieť, čo si myslí o jej úsmeve Hádes, vypočuj si plodnú audioesej TU.)

Koho nefascinujú Van Goghove Slnečnice?

S údivom čumíme na impresiu Moneta, ktorá je stále krajšia, keď sa od nej vzďaľuješ.

Učíme sa v škole o našich velikánoch a ich diela sa zapisujú do našich myslí.

Výjavy zo života slovenskej dediny od Martina Benku, originály a aj reprodukcie zdobili a zdobia doteraz obývačky našich otcov, starých mám.

Prečo práve Benka?

To ma naprvú napadlo... Však ste čítali Slovenské rozprávky od Dobšinského, nie? Potom si isto pamätáte prekrásne ilustrácie Albína Brunovského a Ľudovíta Fullu, ktoré podporovali obrazutvornosť deja.

Zdroj: Google

 

Keď ťa to dostane.

„Bol si s tým už u psychológa?“

Aj takýmto otázkam občas čelím. Zatiaľ nebol, ale keď budem mať ten pocit, že je treba určite pôjdem.

 

Priznám sa, výtvarné umenie ma dostalo.

Kupujem si ho z rôznych dôvodov. Páči sa mi, rád sa potom na tie obrazy pozerám a semtam ich aj premiestnim. Tak ako mám náladu.

To, že si človek kúpi obraz, alebo iné dielo, to, ktoré sa mu páči, by podľa mňa mal byť vždy hlavný dôvod.

Tie vedľajšie sú potreba nemať prázdnu stenu, podpora umenia a konkrétneho umelca, , prípadne snaha zainvestovať.

Vo všetkých prípadoch je to v poriadku.

K tejto pre mňa peknej a upokojujúcej záľube, som sa sčasti dostal sám a tiež sa dá povedať, že ma k nej priviedol jeden z mojich priateľov, ktorý už desaťročia mení svoj príbytok na galériu.

 

Súčasníci.

Keď som sa rozhodoval, čo si budem kupovať a čomu sa budem venovať, zavážila súčasnosť.

Rád chodím do ateliérov, rád sa stretávam s ľuďmi, čo svoje emočno a predstavy vedia dať na plátno, prípadne iný materiál, akoukoľvek technikou.

Rád s nimi chvíľku a niekedy aj siahodlho podebatujem.

Zbieram a podporujem súčasníkov. Spravidla slovákov a čechov, tých s ktorými sa stretávam, prípadne mám v budúcnosti možnosť sa stretnúť.

Čo sa týka štýlu, nemám vyhradený vkus. Súčasnosť ponúka veľa štýlov a techník.

#Bohuvďaka, je z čoho vyberať.

Má to pre mňa veľké čaro.

Ak sledujete VOX Ksichtbúk a Peknogram, nájdete tam aj občasnú fotografiu výtvarných diel.

Ak u nás na VOXwebe sledujete Podcasty 5+1 pre múzy, môžete si vypočuť krátke rozhovory (klikni na mená), napríklad s Petrom Stankovičom, Davidom Kurňavkom a Ondrom Michálkom (MIOm). V pláne sú ďalší.

 

Nekonečné otázky

Výtvarné umenie vzbudzuje otázky. Nekonečné opytovačky a otázniky. Niektoré aj voči samému sebe, ale tým sa venovať nebudem.

Veľa krát sa ma ľudia pýtajú, ako si vybrať obraz.

Odpoveď je jednoduchá. Už som ju dal vyššie. Ak si chceš kúpiť obraz, kúp si ten, ktorý sa ti páči. Je úplne jedno kde a koľko stojí, hlavne nech ti urobí radosť.

Ak by som mal obrazy rozdeliť podľa môjho názoru s ohľadom na tú otázku, tak by som dal tieto tri:

1. Obrazy, ktoré sa ti páčia „naprvú“, prevažne sprevádzané emóciou a výkrikom: „Jéééj to je pekné.“ – Tu radím: „Áno, to je on, tvojho srdca šampión.

 

2. Maľby, ktoré ťa nedostanú „naprvýpohľad“, ale všimneš si ich a možno sa ku nim vrátiš, lebo majú v sebe niečo, čo ťa tam vťahuje. Prípadne ti k tomu obrazu niečo povie autor a tebe to zamotá mozog. Ak si kúpiš toto plátno, dielo, ver mi, že ho budeš mať radšej, ako tie ktoré si si zobral podľa bodu 1.

 

3. Diela, ktoré sa ti nepáčia. A tu netreba ďalej premýšľať. Ak si ich predsa kúpiš z iného dôvodou, myslím, že si ku nim vzťah nevytvoríš, ale jed na to nezoberiem 

 

O výtvarnom umení by sa dalo veľa, ale kto by to tu po mne čítal. Je nedeľa ráno a ja si radšj idem urobiť kávu. Možno nabudúce.

 

#Ďuro

 

P.S. Nie nie som žiadne kunstmacher a ani nemám pocit, že to mu nejako obzvlášť rozumiem.

 

P.S.2 Ozaj! S mojím priateľom sme práve dokončili jeden skvelý album grafických listov, ktorý svojho času prisľúbil urobiť Milanovi Lasicovi a divadlu L+S.

Koronadoba dopomohla k tomu, aby si na to konečne našiel čas. Maestro Milan o tom nevedel, malo to byť prekvapenie.

Nedožil sa jeho krstu. Snáď pomôže aspoň divadlu. V tejto neľahkej dobe, je každá pomoc vítaná.

Dnes som ho už opäť držal v rukách. Je prekrásny. O ňom tu ešte budete čítať aj počuť.