Máš haluze z lietania? (Motivačný NOVOROČNÍK)
„A ty si čo robil minulý rok?“, pýta sa ťa Rok Súčasný. „No predsa to, čo som si naplánoval a plnil som si novoročné želania a záväzky!“, odpovedám mu presvedčivo. Ruku na srdce. Plnil? 😊 Či sa len tak tvárim?
Čím začať v Novom roku, ako niečím prudko „motivačným“. Je vám už teraz z toho zle? Aj mne, ale motivovať sa treba!
Patríte medzi tých, ktorí sa boja lietania? Máte nejakú haluz, ktorá vám lietanie trochu komplikuje, alebo vám na krídlach Ikarových vadí? Podeľte sa do komentu.
Strach nedovolí
Toto som prekonal prvý krát a potom asi tretí krát, kedy sme leteli zo Stovežatej do Prešporku klasickým malým, ešte vrtuľovým lietadielkom. Éj veru, v tých vzdušných víroch a bublinách mi nebolo všetko jedno. Žalúdok v krku, oči vypúlené a na perách tichá, vtedy aj úprimná modlitbička. Ale prekonal som. Poznám takých čo doteraz neprekonali. Ľudia, čo tak záväzok do Nového roku? 😊
Lietanie je základ šťastia
Tvrdia ľudia najmä mladší, ktorí sa vidia ako cestovatelia a nomádi. Ak chceš ísť ďaľej, ako dovolí pohodlná doprava, ktorá ťa spája so súšou, alebo vodnou hladinou, inú voľbu nemáš.
Nemám rád čakanie pred boardingom. Teda mám. Pokiaľ môžem vysedávať v bare, tesne vedľa toho môjho GATE. Ale povedzme si otvorene, koľkokrát si mal to šťastie? 😊
Mám rád ten moment keď zistím, že som v tom trojsedadle sám. Vždy si kupujem prioritne túto voľbu. Ale nie vždy sa to podarí. Ak áno, ten pocit, ako si to tam môžeš všetko porozkladať a nemusíš v spánku slintať na susedovo plece je oslobodzujúci. Objednám si tie octové čipsy, dve koly, dva koňaky a listujem si v časáku, kde sa tvárim že tie Omegy, ktoré sú v ponuke paluby, sú pod moju podúroveň. Môžeš sa aj tajne vyzuť! Ale to som ešte nezrealizoval. Možno TENTO ROK!
Socializácia na palube
„Poďme sa porozprávať.“ Takto začiatok rozhovoru so susedom na palube nezačína. Úprimne. Na rozdiel od vlakového kupé, žiadneho známeho z lietadla nemám.
Vy sa na palube rozprávate? Ani rodinní príslušníci veľmi nie, však? Ale veď o čom? Mohli by sme si dať novoročný záväzok a viac sa rozprávať, bolo by to fajn, nie? 😊
Už vás napadlo, čo sa deje v pilotovej kabíne? No čo asi? Riadi sa lietadlo. Rozprávajú sa? Ale o čom? Chodia tam letušky? Asi chodia. Eeee a čo tam robia? Možno tam vznikajú inšpiratívne príbehy.
Tak rád by som tam niekedy šiel. Ale dá sa?
Dlhé lety
Má niekto tento problém? Ja áno. Lety do dvoch hodín – TOP- znesiteľné.
Tretia hodina je ako „mrla“. Niečo mi začína vadiť. Klikám na mobil, siete nejdú, je mi asi dlho. Letuška chodí pomenej. Ak nie som v tom trojsedadlí sám, každú chvíľu niekto chodí. Na malú asi.
Štvrtá hodina je ako o 4tej ráno. Už som aj celkom vyspatý, mozog je podráždený „čo ďalej“ a neznáša tam úplne všetko. Hlavne to decko, čo sedí predomnou. Nevie pochopiť, že siete nejdú. Niečo ako ja...
Piata hodina letu. Chodím. Chodím ako tiger. Zazerám. Zazerám ako hyena. Vrndžím. Zlovestne. Ako starý kocúr na dôchodku. Už aby sme klesali a pristávali. Keď klesáme mám v ušiach pretlak. Nie rajčinový. Tlak, ktorý skúša, čo moje bubienky znesú. Pristanem. Nepočujem. Teda počujem, ale ako v jaskyni. Rýchlo vypadnúť. Ale ako? Zrazu vstanú všetci. Vrndžím hlasnejšie, zazerám významnejšie..... Konečne!!!
Konečne čerstvý vzduch! 😊
Moje novoročné predsavzatie?
Skúsiť let so vzdialenosťou viac ako 5 hodín. Bolo by to krásne, v tých destináciach, pre mňa zatiaľ nedosažiteľných. Ale čo hodina šiesta, siedma, desiata???
Ak sa mi to nepodarí, existuje ešte voľba - Nekonečný príbeh. Falco – ten veľký lietajúci pes, ma vie zobrať do Krajiny Fantázie, aj napriek tomu, že som už veľký a so svojimi kilami iste ťažším nákladom. Je to zadarmo, sedím si tam sám a môžem si robiť čo chcem. Aj písať čo chcem – mám to šťastie, že môžem.
PF 2023!
Ďuro
Pridajte komentár