Letný príbeh z našej dediny

Je ráno a prvé lúče slnka hladia našu krásnu zem. Kohúty dnes kikiríkajú o čosi radostnejšie ako inokedy a v celej dedine už niekoľko dní panuje akási onakvejšia nálada. Všetci sú v radostnom očakávaní. Blíži sa žatva a pánbožko i tento rok požehnal náš úrodný kraj dobrým počasím. Za posledný týždeň už veru každý z dediny vyšiel na pole a pomädlil v zrobenej ruke zlatušké, plné klasy sľubujúce hojnosť chleba, koláčov i slamy – tam pre dobytok, niečo pre stavbárov, aj vyležané strožliaky bude treba vymeniť a zostane dokonca i hlúpemu Ondrovi, aby si v hlave vypchal tú dieru,  do ktorej mu Stvoriteľ zabudol dať rozum.

Nuž ale ešte predtým načim úrodu zožať. A dnes, dnes prídu ženci, ktorých tak úpenlivo všetci čakajú. Húževnatí chlapi odkiaľsi zďaleka, hádam aj spoza desiatich chotárov. Celá dedina už je vystrojená na kopci, ľudia naťahujú krky, dlaňami si clonia ostré ranné slnko, ktoré už neúprosne ohlasuje ďalší horúci deň. Bosé detiská povyliezali na stromy a v strehu očakávajú, ktoré z nich sa tento rok bude hrdiť, že prvé zbadalo vrchy kôs blížiacich sa žencov. Stará Hromadová im aj teraz štvorfarebne vyšila vreckovky s kostolnou vežou a každému pridala aj jeho meno. Veru sa im zídu, keď si najbližšie dni budú uznojení pri kosení stierať pot z tváre. Ženy zo spevokolu už majú pre všetkých nachystané aj pierko do klobúka a nejednej i srdce poskočí, keď im ho bude zastokávať. Starostova žena už chystá pálenku i slaninu, jeho deti zvierajú pod pazuchami pecne chleba a nechýba ani vrecúško soli. Lebo vzácnych hostí treba privítať. Toto bude opäť vydarená žatva so všetkým, čo k nej patrí. Všetci doslovne prispejú svojou troškou do mlyna, aby aj cez zimu bolo zadosť hojnosti a nik nehladoval. Deti už od minulej jesene až do zasiatia vyberali z poľa skaly a navŕšili ich na obrovskú mohylu, ktorá je tŕňom v oku pánovi biskupovi. Vraj je to pohanský znak. Hádam preto nás už tri roky obchádza a nebol u nás slúžiť omšu ani na Veľkú noc. Ale múka od nás mu je dobrá, nuž nech mu padne na úžitok. Bude to náramný týždeň, možno aj dva, urodilo sa. Cez deň lopota, kosenie viazanie, nakladanie, zvážanie. Ženci sú potajomky dohodnutí s furmanmi, že každý desiaty voz nezamieri do dedinského mlyna ale po ceste kamsi odbočí a náklad zmizne nevedno kam. Domáci o tom síce vedia, ale pred žencami sa tvária, že nie. Nevedia však, kam mizne každý deviaty voz. To vie jedine pán farár. Žatva zažne každý deň ešte pred úsvitom a bude sa kosiť až do poludnia. Potom si každý na pár hodín zdriemne a prečká kdesi v chládku tú najväčšiu páľavu. A večer, po západe slnka bude zábava. Ženci sú poriadni chlapi a po tvrdej lopote predsa musia vypustiť paru, v čom im domáci ochotne pomôžu. Predák bude aj teraz s agronómom učene debatovať o nových metódach hnojenia a pritakávať ustarostenému zootechnikovi na ponosy, že inseminátor nemá dosť materiálu pre všetky jalovice, čo sa narodili predvlani. Bude sa hodovať, piť, spievať i tancovať. A nejeden z koscov tu zažije i onakvejšie dobrodružstvo a na týždeň nájde pravú životnú lásku. Ženu, muža či iného dýchajúceho tvora. Alebo aj nedýchajúceho. Jedine Fero nie. Niežeby nechcel, no ako mladý padol obkročmo na rebrinák a nedá sa mu. O to ohnivejšie však vie o svojich vybájených zážitkoch rozprávať a mnohým sa zapotí zátylok, keď znova dookola počúvajú, čo po svete vyparatil, kde sa ako dobre mal i odkiaľ musel bez gatí utekať. Ale ďeťom také veci nerozpráva. Tam mu stačí palicou ukázať ako sa sám mečoval proti armáde tureckého pašu a že ich zahnal až za Carihrad. Ženci sú požehnaním a majú ich u nás všetci radi...

A tu už zrazu prvé dieťa na strome z plného hrdla skríklo: Už idúúú! Všetci sa smejú, hudci aj s harmonikou začali hrať, domáci i ženci sa radostne vítajú, objímajú a tešia sa na najbližšie dni plné tých najsilnejších zážitkov, z ktorých bude po zvyšok roka každá dobrá duša žiť. Duševne i telesne, dokonca tak, že podaktorým dievčencom najbližšie mesiace aj brušká začnú rásť a boky kynúť. Radosť zo zvítania sa ani nedá slovami opísať. Smiech, slzy, slzy a smiech, úpenlivé pohľady z očí do očí, prach zo všetkých ciest sveta na krpcoch žencov sa mieša s dedinskou oráčinou ako občas podupnú do skoku pri rezkej piesni.

Ani jedna strana však v tom radostnom opojení netuší, že je koniec a že sa vidia posledný krát. Skurvený predseda na budúci rok objednal kombajn.

Michal Oberman