Denník nudistu 23
Mám kamaráta.
Mám ho rád.
Často sme spolu.
Chodíme po návštevách.
Ľudia sa vždy tešia, keď prídeme.
Je to pre nich očarujúce a inšpiratívne.
Rodiny si nás objednávajú, aby mali šťastie.
A radosť.
On má krásnu vlastnosť.
Vždy, keď je akcia v plnom prúde, mu zrazu odpadne tvár a prichádza terminátorska veta - “Musím ísť spať.”
A ide.
Na návšteve.
Hocikde, kde sa len dá.
Pekne sa uloží a spinká.
Akcia ide ďalej.
A on je naše živé krovie.
Dotvára atmosféru.
Počúvame ho.
Ako dýcha.
Dokonca má biznis plán.
Založil si agentúru.
Cestovnú.
DrichmoTravel.
Chodíme po akciách, po rodinách a on tam spí.
Normálne to krásne funguje.
Rodiny bojujú, aby sme išli k nim.
Chcú aby tam spal.
Chcú šťastie.
Minule sme v sobotu prespali dve rodiny.
Poobede a večer.
Výživný dvoják.
Dokonca sa dá vybrať, kde bude spať.
Obývačka, kuchyňa alebo pekne za stolom.
Medzi jeho majsterštik patrí samozrejme hajzel.
To je vrcholné číslo.
Tam sedí a spí.
Hlava zaklonená a huba otvorená.
Vyzerá ako filozof.
My chodíme okolo neho a potichu čúrame.
Je to romantické.
Sme s ním šťastní.
A on s nami.
Končím.
Ideme na návštevu.
Opatrujte sa!!!
Ozvem sa. Dúfam.
#Mišel
PS:Nudista - / muž čo sa nudí /
PS 1: Ak ťa zaujal tento príbeh a chceš sa zamyslieť aj nad rozdielom vo veku medzi mužom a ženou, ČÍTAJ TU.
Pridajte komentár