Denník nudistu 40

Sedel som doma.

Robím to už roky.

Len sedím a čumím.

Je to pre mňa osviežujúce.

A niekedy náročné.

Dokonca som si vytvoril aj skupinu.

Sám.

Volá sa pracovná skupina.

Nerobím nič.

Len predstieram.

Že niečo robím.

Doma mi to žerú.

Myslia si, že myslím.

A ja nemyslím.

Len predstieram, že myslím.

Keď sa spýtajú, že načo myslím, moja odpoveď je jasná

“Na veľké veci”.

V skutočnosti, ale myslím na to, čo im poviem, keď sa ma spýtajú, čo robím a na čo myslím.

Je to náročné ako sviňa.

Doma chcú vidieť výsledky a ja mám nič.

Ale nevzdávam sa, spolieham sa, že niečo vymyslím.

Aj keď zatiaľ som nič nevymyslel.

Mám pocit, že by som sa lepšie cítil v normálnej skupine.

Nepracovnej.

Normálne by sme robili a nemysleli.

Je to taký začarovaný kruh, myslím aj keď viem, že nič nevymyslím, robím aj keď viem, že nič nerobím.

Chce to celého človeka.

Robiť nič je drina.

Ale doma to vyzerá dobre, dokonca sú momenty, že ma aj ľutujú, že mám toho veľa.

A ja nemám.

Len niekedy som pod tlakom.

Aby som vymyslel, že na niečo myslím.

A tak sa robím, že myslím.

Dokonca som minule myslel na to, že robím.

Desivé.

Opatrujte sa!!!

Ozvem sa. Dúfam.

#Mišel

PS:Nudista - / muž čo sa nudí /