Zásuvka

Mišo so ženou sa pred časom nasťahovali do domu na vidieku. Malebná obec neďaleko metropoly v nádhernom vinárskom kraji im poskytla nové útočisko a základňu pre ich život i prácu. Prijala ich do svojho lona, dopriala im pohodlie, odbremeniac ich od ťaživého virvaru veľkomesta sa stala ich domovom. S vidiekom splynuli doslovne pri podpise hypotéky u starosvetského bankového úradníka v neďalekej filiálke jedného finačného domu. Dedinka o nejakých tisíctristo dušiach je plná čarovných zvláštností, a žijú v nej kadejaké zaujímavé persóny.

Mišov starý dom skrýva tiež zopár tajomstiev. Kúpili ho za dobrý peniaz od istého pána Bútoru. Milého, trochu roztržitého pána, ktorý v ňom vyrástol. Tak ako jeho otec i dedo, ktorý sa v ňom narodil ešte za monarchie. Teda nie v dome ale vo vedľajšej maštali. Ako to jezuliatko, prišiel na tento svet ohrievaný dychom zvierat a prikrytý otiepkou slamy. Čo všetko zažil tento dom za niekoľko generácií Bútorovcov? Koľko radostí, smútku, nádejí i dennodennej lopoty sa zapísalo do jeho múrov? Všetko toto sa zračilo v tvári i vo vlhkých očiach doktora Bútoru, keď Mišovi odovzdával kľúče, keď posledný krát prešiel záhradou a keď sa roztrasenou rukou dotkol popraskanej omietky starého domu a nejak pridlho zádumčivo sa zadíval na obrovskú anténu na jeho streche. Majte sa tu dobre Miško a prežite v tomto dome nádherný život, povedal mu, lúčiac sa s ním a pomalým no rozhodným krokom odišiel bez toho, aby sa obzrel späť. Sotva tridsaťročný Mišo vtedy hmatateľne pocítil, čo je to láska k domovu a aj jemu bolo nejak zvláštne. Tešil sa z novo nadobudnutej nehnuteľnosti, no zároveň mu bolo Bútoru veľmi ľúto a dúfal, že sa s týmto pozoruhodným človekom ešte stretne.

Mišo so ženou začali ihneď rekonštruovať svoje nové bydlisko. Prostredníctom firiem i svojpomocne. A veruže bolo na starom dome čo prerábať. Jedna vec je čaro, roky a nostalgia prerastené hrubými šesťdesiat centimetrovými múrmi, druhá vec je vlhkosť v nich. Bol to náročný proces nielen na peniaze a čas ale i na vypätie, ktoré sa ťažko kombinovalo s kariérou a pracovnými povinnosťami oboch mladých manželov. Nakoniec to ale zvládli a nasťahovali sa do svojho vysnívaného domčeka. Prerobili v ňom hádam všetko. Podkladový betón, omietky, izolácie, okná, vodovod, kanalizáciu, kúrenie. Dali v dome spraviť nové elektrorozvody a urobili prípojky aj do ďalších hospodárskych budov na pozemku. Mišo, mestský chlapec sa pomaly stal mužom. Pri rekonštrukcii domu a následnej prístavbe musel neustále niečo riešiť. Získal mnoho zručností a priučil sa viacerým remeslám. Aj susedia kvitovali, že to tintítko, ten kaviarenský umelec a intoš dokázal, že nemá obe ruky ľavé. Prešlo pár rokov a Mišo i jeho žena tu zapustili korene, stali sa domácimi a v súlade s úprimným želaním Bútoru si tu naozaj žili nádherný život.

Jedného rána si chcel Mišo pripraviť svoje Caffè latte na kávovare, ktorý mu zadovážila jeho milá ženička. Ešte v polodriemotách zapol stroj a pretrmácal sa v kuchyni zo dva kroky, aby si medzitým, kým sa mašina zahreje, doprial pohár vody a zapil ním medikamenty na všetky svoje meštiacke neduhy, ktoré ho kvárili hlavne počas peľovej sezóny. Zapil prášky a čakal na známy zvuk čerpadla automatického kávostroja, akýsi akustický povel signalizujúci, že ešte s nerozlepenými očami môže po pamäti čiahnuť po šálke a pristaviť ju k tryskám vylučujúcim horúci kofeínový životabudič a zmiešať ho s trstinovým cukrom a poriadnou dávkou napeneného mlieka. Mišo bol v očiach pravoverného kávopiča odporný barbar. Ani jeho žena nechápala, ako môže dospelý jedinec piť to nechutné kakavko. No milovala ho napriek tomuto trestuhodnému nedostatku, ktorý sa naučila tolerovať. Dokonca ho v pití tej žbrndy podporovala. Okrem kávovaru mu kúpila aj napeňovač mlieka a domácnosť vďačne zásobovala kávou i ostatnými nezbytnosťami na prípravu tohto podradného žabacieho vývaru. Toto všetko si Mišo každé ráno uvedomoval a nielen pre túto veľkodušnosť miloval zas on svoju ženu. Pri takýchto myšlienkach čakal na onen vytúžený signál k štartu ranného rituálu. Ten však nie a nie prísť. Najprv mu napadlo, že v kávovare nie je dosť vody. Po vylúčení tejto tak prečastej chyby, ktorej sa dopúšťajú domácki baristi amatéri, začal svojím prenikavým pozorovacím talentom analyzovať ďalšie slabiny distribučného reťazca jeho obľúbeného nápoja. Nedalo mu nepobadať, že aj ostatné kuchynské spotrebiče hibernujú dokonca tuhšie, než on sám bez rannej kávičky. V duchu premietal, či zaplatil účet za elektrinu, no z pochýb ho vyviedla nedávno zakúpená, sliepňavo zdochýnajúca LEDka v krásnej starožitnej babičkovskej lampe nad jeho hlavou. A že vraj vyrdržia dlhšie než ich inkandescentné predchodkyne… Chyba teda musí byť za elektrohodinami. Kontrola zásuvky ho utvrdila v poznatku, že aj tento kus večného plastu napriek svojej dlhovekosti nemieni slúžiť človeku, pánovi tvorstva dlhšie, než Európskou úniou predpísané dva roky povinnej garancie na vady spotrebného tovaru.

Vypol teda istič v rozvodnej skrini a so všetkou opatrnosťou následne odmontoval umelohmotný kryt zázuvky. Zistil, že erózii podlieha nielen zemský povrch lež i nová sanačná omietka ich príbytku a tiež všadeprítomné plasty. Polorozdrobená zásuvka sa mu doslovne rozpadla v ruke. Drôty trčiace z inštalačnej krabice zasádrovanej v stene však nevykazovali známky poškodenia. Pomyslel si svoje o šajzdreku, ktorý mu pred pár rokmi predajca predstavil ako tie najkvalitnejšie elektrické zásuvky na trhu.

Nechal teda všetko na zemi. Krížový skrutkovač, perovú skúšačku o ktorej fungovaní mal isté pochybnosti, drobné kúsky rozdrolenej omietky i polámanú zásuvku a vybral sa kúpiť novú do neďalekého obchodného centra. Do toho istého obchodu, v ktorom pred pár rokmi kupoval elektroinštaláciu do ich domu. V oddelení elektra sa medzi kilometrovými regálmi dopátral k elektrickým zásuvkám. Do oka mu hneď udrela lákavá reklama uisťujúca ctené publikum, že najkvalitnejšia a najbezpečnejšia elektrická zásuvka na trhu je presne tá, ktorá sa mu doma pred necelou hodinou rozpadla v ruke. Pousmial sa tomuto marketingovému triku a predsavzal si, že mu opäť nenaletí. Urobil osudnú chybu nakupujúceho v obchodných centrách a začal hľadať pomoc predavača. Po 25 minútach pobehovania po mamutej budove ho našiel. Uhrami poďobaného mládenca, si všimol už na parkovisku pred megastorom. Spolu s kolegom v podobnom veku sa roztopašne vozili na nákupných plošinách, púšťajúc si pritom z mobilu kvalitný slovenský hip hop. Tento expert z oddelenia elektro mal na krikľavej zamestnaneckej rovnošate pripnutý firemný odznak, ktorý zákazníkov ubezpečoval o odbornosti a ochote jeho nositeľa byť k službám zákazníkovi. Michal ho teda neveľmi asertívnym hlasom poprosil o radu: „Mladý pán, potrebujem nejakú kvalitnú elektrickú…“

„Ulička päť“, skočil mu do reči odborník.

„Ďakujem, tam som už bol. Pravdupovediac neviem, čo si mám vybrať. Nemohli by ste mi prosím poradiť nejakú spoľahlivú zásuvku?“

Expert sa s neskrývanou neochotou vybral komótnym krokom do svojho „rajónu“ s Mišom v pätách. Zastavil sa pi veľkom plagáte, z ktorého nahlas a s dôrazom na každú slabiku predčítal, že stoja pri regáli s najkvalitnejšími a najbezpečnejšími zásuvkami na trhu. Mišo si so svojou bujnou fantáziou okamžite vybavil stredoveké trhovisko a ľudstvo pred objavom elektriny. Razom mu došlo, v čom spočíva kvalita a bezpečnosť tohto výrobku. Nemal však  chuť ani silu polemizovať s expertom. Zhrabol teda podávaný tovar v nádeji, že nová zásuvka že vydrží aspoň toľko, čo stará.

Po príchode domov opatrne povysával inštalačnú dieru a starú, rozbitú najkvalitnejšiu zásuvku na trhu vymenil za novú, zatiaľ nerozbitú najkvalitnejšiu zásuvku na trhu. Jednak však musel uznať, že tento cenovo nadštandardný produkt je aspoň blbuvzdorný. Stačí vedieť, do ktorej zdierky treba zasunúť správny drôt a ten sa sám zaistí proti vysunutiu. Po výmene zásuvky nastal zlomový bod tohto tohto príbehu: Zapojenie spotrebiča na odberné miesto.

Kuuuu**aaaa, nefunguje! Pomyslel si tak nahlas, že to bolo počuť na pol chotára a prepadol zúfalému podozreniu, že sú chybné rozvody. Začal si živo predstavovať vysekané, zničené steny a podlahy pri hľadaní poruchy. Medzitým natiahol ku kávovaru predlžovačku z inej, fungujúcej zásuvky a trasúcimi rukami závisláka si na poslednú chvíľu pripravil kofeínovo-laktózovo-sacharidový vzpružovák. Po požití svojej dennej dávky začal uvažovať čo ďalej. Zašiel za susedom Horákom a opýtal sa, či nepozná elektrikára. „Vidíš, teraz by sa ti hodil Elektrón, od ktorého si kúpil dom. To je macher. Nikdy ho nepotriaslo. Videl som na vlastné oči, ako ho jedna boľševická sviňa mučila v krčme prúdom, keď mal sotva päť rokov. Ani pivo mu z rúk nevypadlo.“ Mišo si premietol absurdné informácie z posledných dvoch viet. Poďakoval Horákovi a začal gúgliť inštalatérov. Dispečerka pohotovostnej služby mu prisľúbila najskorší termín o tri týždne. „Dyť máte prez kuchyň prodlžku, tak co?“, dodala po záhorácky na odľahčenie tejto nočnej mory každého baristu.

Po troch mučivých týždňoch predlžovačkovej kávovej monodrámy sa pohotovostný elektrikár nedostavil. Vraj o tom termíne nik vo firme nevedel, ale „dyť nevadí, boť máte prez kuchyň prodlžku“. Pochopiac dôležitosť svojej zakázky, Mišo zložil. Ďalší deň odišiel s kapelou na šnúru, plnú muzikantských pôžitkov ako ranný hotelový kávéz a jeho domáci kávovar začal chytať prach. Prešli ďalšie tri týždne a po návrate sa predlžovačkové blues pomaly stávalo obohratým evergreenom. Kávovar, napeňovač, mikrovlnka a občasne i notebook sa už tretí mesiac delili o jednu funkčnú zásuvku. Provizórium ako začiatok trvalého stavu. Všetko sa zmenilo, keď sa zoznámili s Janom a Jankou, susedmi z dolného konca. Boli u nich práve rodičia a Janka prehodila, že ich a že otec je elektrikár. Dohodli sa hneď na ďalšie ráno. Pán Košelák sa dostavil tri minúty pred dohodnutým časom. Stará škola, takýchto ľudí mal Mišo rád. „Dobrý deň, tak som prišiou tú zásuvku obzrieť“. Jankin otec hneď na úvod priznal svoje krásne novohraské nárečie, ktoré ctí mäkké spoluhlásky a vybral z auta kabelu s náradím.

Majster si bez okolkov kľakol k zásuvke, podložiac si kolená mäkkou penou. Rozobral plastové šasi. Bolo na ňom badať celoživotný fortieľ a napriek jeho blížiacemu sa dôchodkovému veku i mladícky zápal pre prácu. Pozrel zapojenie. „Ba, veď je to dobre pospájanô,“ pochválil Mišovi robotu. Prekontroloval vodiče, bez závady. Preskúšal všetko svojím profesionálnym meracím prístrojom, avšak prúdu sa nedopátral. „Ni sa to dobrie zásuvke. Všetko z Číny vozia a chcú to mať lacnô. Aj ten plast je slabý. Drév tu boli fajnie zásuvke zo Stropkova. Aľe čo už? Ľepšô už vari nebude. Aľe chyba bude aj tak v inšom, nože pozrime skriňu!“

„Anciáša jeho“, pousmial sa Košeľák pod fúzy, otočil sa od rozvádzača k Mišovi a začal sa neskrývane smiať: „Pán domáci zabudou nahodiť zásuvkový istič!“