Statky zmätky

Pred pár dňami sme sa venovali tématike s holubom na streche a vrabcom v hrsti (meme a článok o Pani Závisti). Ale kto už by choval vrabce?

Myslím, že pre človeka je vždy lepšie chovať sliepky.
Vždy máš to čo potrebuješ a takmer nič ťa nezaskočí. 
Vieš aké má tvoja sliepka nálady, muchy, minimálne ich vieš predpokladat a riešiť. Semtam ten otravný hmyz vybiť biolitickým sprejom.

Taká sliepka, ktorá ti je oddaná, lebo ťa má rada, ti sem tam znesie aj zlaté vajcia.

Zlaté vajce

Zlaté vajce je fajn. 
Vydrží, nepokazí sa. 
Poteší ťa jeho krása a zlatý lesk.
Vytiahneš ho vtedy, keď potrebuješ a vždy býva osožné.

Niektorí ľudia túžia stretnúť zlatú rybku. 
Ja si nemyslím, že je to cesta. 
Zlatá ryba síce splní jedno, až tri želania a potom plesne chvostom, a už jej nie je.

Zatiaľ čo zlaté vajcia poctivo znesené tvojou obľúbenou sliepkou, sliepkami, je tá pravá hodnota, ktorá pretrvá.

Hlavne nejde (ako tá nevďačná ryba) na vandrovku, pretože si uvedomuje, že je zlaté a vie akí sú ľudia chamtiví a po matérii bažiaci. 
Mohli by ho okradnúť o ten uzlíček s buchtami, prípadne zlatú škrupinu ošúpať a vnútornosti hodiť na panvicu.

Zatiaľ tam, kde žije jeho matka sliepka si môže pohodlne hovieť na polici bezpečného moderného trezoru svojho pána a čakať na svoju chvíľu, keď príde pán, pozrie sa naň, poteší sa a odíde bez iných nárokov.

Aj chovanie zlatonosných sliepok má svoje pravidlá. Mal by si im vytvoriť príjemné prostredie a dávať im jesť len výberové zrno. 
Nie, zlatý prach nefunguje. 
Presne tak, ako čokoláda modrej krave, aby dojila kakaový nápoj.

Dobrý kohút

Sliepky sa musia cítiť dobre, voľne. Môžu si poletovať (aj keď slovo poletovať, nie je presným vyjadrením, opisom toho pohybu) kde len chcú a ako vysoko chcú. Mali by byť ľahké na duši a slobodné v mysli. 
Taká sliepka je slobodný tvor aj od prírody. Nepremýšľa nad problémami, pretože spravidla veľmi nemá čím. 
Máš ju veľmi rád a dáš jej svoje srdce. Nie je komplikovaná a väčšinou si pri nej, tej obľúbenej, zlatonosnej oddýchneš.

Mal by si jej vytvoriť domov s pocitom ochrany. Chrániť ju pred všetkými nástrahami, kunami, dravými vtákmi, ktoré na ňu pozerajú zo všetkých strán radi si pochutia na jej krehkom bielom mäse. 
Mal by si byť tým pravým kohútom, ktorý vládne svojmu kŕdľu v časoch dobrých, aj zlých. Byť ich hrdinom za každú cenu, aj za cenu, že by si mal život položiť.

Odmenou sú vajcia. 
Tie bežné z ktorých si živý, a sem tam aj tie zlaté, ktoré sú ti potechou a zárukou, že keby prišlo čokoľvek, vlastníš a máš tú pravú hodnotu, ktorá neklesá, nepodlieha inflácii, ba naopak jej cena stúpa.

#Ďuro

P.S. Život by mal mať nejaké pravidlá. Či ich určí vyššia inštancia alebo si ich určí človek sám na základe voluntarizmu, filozofie Paralelná Polis, ktorej verí môj známy. Bude aj tentotýždňový podcast, predpokladám na víkend.