Rebel s príčinou

Sami sme zasiali, sami zožali, a teraz nastal ten čas, kedy je načim oddeliť zrno od pliev.

Jednoducho nadišla doba mlátenia, nie však prázdnymi držkami, ktoré na nás klepú pántom z masovo - ohlupovacích prostriedkov. Netúžime ale ďaleko viacej po mlátení mokrou handrou cez tieto nevypláchnuté držky, než po ich nezriedka, až komicky priehľadných filipikách?

Len, prepánakráľa, žiadne násilie!

Len žiadne defenestrácie, alebo... Alebo?

Taký panáčik v obleku Hugo Boss, letiaci dolu Vydricou, by sa kadekomu popačoval. Nuž,  keď mohol milý Hugo odievať  Dolfiho wehrmacht, prečo by nemali byť jeho kreácie dobré  aj pre týchto naškrobených žoldnierov mafie a oligarchov?

Žatva sa priblížila, ako sa píše v knihe kníh a koscov je žalostne málo. Čas delenia zrna od pliev je zároveň časom plnenia sýpok a pálenia otrúb.

Akokoľvek triviálne to však pôsobí na prvý pohľad, kráľovstvo krivých zrkadiel, ktorého sme občanmi podtatranskými, európskymi i celosvetovými (globálna dedina sa už zmieta v orgastickej agónii, spôsobenom účinnou stimuláciou bodu 5G) nás postupne zmagorilo natoľko, že každý druhý si pletie zrno s plevami a múku s koksom.

Prestávame sa skrátka orientovať.

Zatiaľ čo akési samoopelené bublinové kultúrne elity čoraz teatrálnejšie blábolia diabolskými suflérmi našepkané instantné pravdy, vyčítané z ohorených franforcov prezidentských štandárd, skutočné elity sa skromne krčia za mikroskopmi, katedrami či operačnými stolmi a plebs – prepytujem – MY – ergo - človek milión, ako ho pateticky pomenoval predstaviteľ lyrizovanej prózy, drvený ozrutnou silou osudu a cyklicky sa opakujúcimi chybnými volebnými rozhodnutiami, ticho rumázgame, šomreme, hromžíme a napokon sa zatíname:Never more! Koľkýže krát?

#Golem