Kvetoláska

Skôr, ako lúky a paseky rozkvitnú farbami, obtancováva ich víla Amálka. Má rada kvety a ony majú rady ju.

Iste nie som jediný z generácie narodenej v Československu, ktorý si pamätá túto rozprávkovú ságu z večerníčkov.

Neviem, či Monika, ktorá je o niečo mladšia túto rozprávku pozná, ale svojou záľubou mi túto Amálku pripomína.

Snom snáď každého z nás, je mať prácu, ktorá je zároveň hobby, čechoslovák by povedal “koníčkom”.

Monike, ktorá sa realizuje v dedinke v okolí Nitry, to zdá sa vyšlo a jej netradičné kytice v kvetinovej sezóne, zaujali ľudí z mikroregiónu. Veď posúďte sami na Facebooku a Instagrame. Hľadajte Moja kvetinová sezóna, prípadne cez hashtag #kvetolaska, ktorý má tak rada.

 

 

Položil som jej pár otázok.

Napriek tomu, že máš vyštudovanú univerzitu v odbore záhradný architekt, premohla ťa láska ku kvetom a dlhé roky si sa im venovala a robila si kvetinárku v obchodnom centre. Platí u teba: “Keď, to miluješ, nie je čo riešiť?”

Odmalička som sa chcela stať kvetinárkou. A keď som si po vysokej škole hľadala prácu, našla si ma práve práca v kvetinárstve. A tak som si povedala, že si ten môj detský sen na chvíľu splním. Spočiatku som ľudí okolo mňa presviedčala, že je to len dočasné, kým si nájdem prácu ako záhradná architektka.

Niektorí sa totiž čudovali, prečo s vysokou školou robím v podstate predavačku. No kvety si ma úplne podmanili a tak som pri nich ostala 10 rokov v rôznych kvetinárstvach. A časom som zistila, že ma tie začudované pohľady kamarátov a známych, prečo s diplomom viažem kytice, bavia.

Keď som im o kvetoch začala rozprávať, mnohí pochopili, že mám vlastne šťastie, lebo robím to, čo milujem.

 

 

V čom je tvoj projekt domáceho kvetinárstva iný ako klasický prístup v tejto farebnej a voňavej práci?

Keď som pracovala v klasických kvetinárstvach drvivá väčšina kvetov bola z dovozu.

Som dosť zvedavá a tak som sa časom začala zaujímať, ako sa tie kvety pestujú, či odkiaľ vlastne sú. A tak som zistila, že tie kvety prešli často pol sveta, aby sa k nám do obchodu dostali.

Ruže boli z Ekvádoru či Kene, orchidey boli z Thajska, Tulipány z Holandska… Časom som zistila, že ľudia, ktorí ich pestujú nie sú žiadni šťastní kvetinoví farmári, ale sú to ľudia pracujúci často za pár dolárov na mesiac v neľudských podmienkach. Navyše na dopestovanie tých kvetov sa používa množstvo postrekov a ľudia kvôli nim často prichádzajú aj o pitnú vodu, lebo im tieto farmy pestovaním kvetov znečistia jazerá s pitnou vodou natoľko, že sa stáva zdraviu škodlivá.

Rada som mamine, len tak pre radosť viazala kytice z kvietkov, ktoré som našla pri lese, na poli či lúke. Tieto kytice mali aj medzi mojimi známymi úspech.

Tak som si povedala, že by som si mohla takéto kvety pestovať sama. S priateľom sme sa zrovna presťahovali do domčeku s malou zahrádkou a od začiatku som vedela, že v našej zahrádke budem pestovať všetko len ekologicky. Zeleninu, ovocie a aj kvety.

Veľa ľudí ma vysmialo, že v dnešnej dobe sa bez chémie pestovať nedá. No ja som si robila po svojom. Bytostne som totiž túžila viazať kytice už len z takých kvetov, ktoré si sama dopestujem. Bez zbytočnej chémie, tak krásne a prirodzené, kvitnúce vtedy, kedy v sezóne kvitnúť majú. Čiže, ak chce niekto odomňa tulipány musí čakať na apríl, ak chce pivonky, viem ich ponúknuť len v máji, iskerníky v júni, georgíny v auguste atď.

Veľakrát sú ľudia prekvapení, ako tie kvety krásne voňajú. Je to práve vďaka tomu spôsobu, ako ich pestujem. Kvety režem najčastejšie skoro ráno, kým nie je príliš teplo.

Ľudia si tak odomňa odnášajú kytičku, ktorá je naozaj čerstvá a môžu sa z nej dlho tešiť.

 

 

Zbieraš kvety, prípadne iné súčasti tvojich netradičných kytíc aj vo voľnej prírode?

Veľkej obľube sa dlhodobo tešia lúčne, či poľné kytice. Osobne ich mám tiež veľmi rada.

Ak dostanem na takúto kyticu objednávku spravím ju naozaj takú, akoby tie kvety rástli niekde na lúke, či pri poli. Pri pestovaní kvetov si vyberám práve takéto poľné druhy. Okrem toho mám okolitú krajinu dobre zmapovanú a viem, čo kde rastie. Často si domov prinesiem nejakú rastlinku, či semiačka, pomocou ktorých si tieto kvietky rozmnožím a pestujem ich potom v zahrádke, či vo vinohrade, kde je pre ne viac miesta.

Stalo sa mi, že sa ma ľudia pýtali, prečo pestujem burinu. No keď uvideli tú “burinu” v kytici pochopili. Keď treba, idem si nazbierať kvety aj pri polia, či zeleň popri bočných cestách. No najväčšiu hodnotu majú pre mňa určite tie kytice, ktoré sú kompletne z mojej produkcie.

 

 

V čom je rozdiel vo viazaní, prípadne starostlivosti pri tvojich BIOkytičkách?

Pre mňa ako kvetinárku je rozdiel hlavne v sezónnosti materiálu, z ktorého môžem tvoriť. Tomu prispôsobujem aj druhy kytíc. Je to teda oveľa zábavnejšie a pestrejšie tvorenie.

Ďalší rozdiel je, že tie kvety nie sú jeden ako druhý, ako som bola zvyknutá pri dovozových kvetoch, ale každý ten kvietok je originál. Jeden má krivoľakú stonku, ďalší má dva lupienky v inej fabre ako ostatné. Toto ma veľmi baví - tá druhová rôznorodosť a prirodzenosť kvetov.

Kytica potom môže vyzerať naozaj ako kúsok záhonu v záhrade, či lúky.

Čo sa starostlivosti o kytice týka je v princípe rovnaká ako pri všetkých kytičkách. Základ je dostatok čistej vody, ktorú je najlepšie meniť každý deň.

Vtedy treba aj konce stoniek kvetov trošku zrezať, aby sa obnovila rezná rana a oni vedeli dobre piť vodu.

Zásadou je nedávať kytičku k ovociu, ktoré urýchľuje dozrievanie, či na slnko, alebo k riadiátorom, kde by bolo kvetom zbytočne teplo a rýchlejšie by vädli.

 

 

Aké kvety, ktoré pestuješ doma, máš najradšej? Vymenuj tri v poradí dôležitosti.

Ach, toto je veľmi ťažká otázka! Kvety zbožňujem od snežienok až po chryzantémy.

Na jar ma dostávajú čemerice a korunkovky. Potom prídu margarétky a lány liečivých kamiliek.

Tento rok som sa úplne zamilovala do georgín.  Zbožňujem voňavé anglické ruže i pivonky.

Najradšej mám ale kvietok, ktorý sa paradoxne veľmi do kytíc rezať nedá, vydrží totiž vo váze veľmi krátko. Je to chochlačka dutá. Menší kvietok, ktorý kvitne na jar hneď po snežienkach a v lese pod Zoborom je kam oko dovidí.

 

Máme jeseň a ide zima. Čo robí Tvoja kvetinová záhrada v tomto období?

Na jeseň je podobne ako na jar v zahrádke veľa práce. Postupne likvidujem záhony letničiek, vysadila som tulipány a dosadila ďalšie cibuľoviny, ktoré budú kvitnúť na jar, no vysadiť ich treba už teraz na jeseň.

Keď príde prvý mráz a spáli listy georgínam, budem vyberať ich hľuzy zo zeme.

Potom tiež zostrihám trvalky a zazimujem ruže.

Môj polovičiak mi pomáha s ryľovaním miesta pre letničkové záhony.

V decembri si hlavne užívam advent a Vianoce, ktoré tiež milujem. No aj vtedy sa nájdu práce spojené s kvetmi -  plánujem výsevy a výsadby pre novú sezónu.

No a koncom januára už začínam s vnútorným predpestovaním prvých rastliniek, ktoré potrebujú viac času aby z nich vyrástli krásne kvety. 

 

Usušila si si niečo aj na túto nezelenú sezónu? Prípadne, chystáš sa robiť pre spokojných klientov vianočné ozdoby?

 

Sušených kvietkov mám tento rok len zopár pre vlastnú spotrebu. Nemám totiž pre ich pestovanie dosť miesta. Moja kvetinová sezóna je hlavne o živých sezónnych kvetoch a preto sa zatiaľ zameriavam na ne.

Keď raz budem mať to moje vysnívané mega pole tak by som chcela pestovať aj kvety na sušenie a robiť z nich dekorácie, ktoré by ľudí tešili v zime.

Vianoce? Tie prenechám floristom, ktorí majú na to kapacity. Za tých niekoľko rokov v kvetinárstvach som vytvorila stovky adventných vencov, či vianočných dekorácií. Pre mňa to už asi ostane navždy vzácne, že na Štedrý deň budem doma s mojou rodinou a nie v obchode.

Ale určite sa vybláznim na pár dekoráciách, ktoré vytvorím len pre nás, lebo to u nás k Vianociam jednoducho patrí.

Cez rok som kvetinová víla, no cez Vianoce je zo mňa vianočný škriatok. :-)))

Ak by si si mala uviazať veľkú kyticu sama pre seba, čo všetko by obsahovala?

Fúha, tak na to mám príliš malé ruky, aby som v nich dokázala udržať všetky tie kvietky, čo by som tam chcela mať :-)))

Záviselo by to aj od toho, v ktorej časti sezóny by som si ju mala uviazať.

Ak by to bolo koncom leta až začiatkom jesene tak učite by tam boli georgíny, astry, cínie, eustoma, krasuľky, amarant, rudbekie, všakovaké konáre so šípkami, či plodmi hlohu… bola by to určite obrovská farebná kytica.

Pripájame pár fotiek kytíc od Moniky, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani rozprávková Amálka.

A vy máte aké kvety najradšej?

Napríšte nám do komentu, prípadne pošlite fotku kvetov, ktoré vám naposledy urobili radosť.

#Monika a #Ďuro

FB a INSTA: Moja kvetinová sezóna