Človek rozumný: Závisť

Homo sapiens si podľa mňa, po celý čas so sebou nesie stále jeden spravidla veľký batoh.

U nás doma pod hradom kniežaťa Pribinu (www.ortodoxninitrancani.sk), sa tomu hovorí aj hatižák.

Niekto verí, že ho nesie už z rajskej záhrady, kde mu ho poctivo nabalila ešte mama Eva. Niekto ako ja si myslí, že to bude ruksak aj z predošlých životov.

Dnes som sa rozhodol, inšpirovaný nedeľným zamyslením o holubovi a vrabcovi (čekuj náš Instagram), že budem občasné písať, aký je môj názor na človeka a jeho všeobecný ruksak, ktorý si nesie pravdepodobne každý z nás.
Bez ohľadu na archetyp duše (skús https://aadet.sk/sample-page/).

Poznám pár ľudí, ktorí ten batoh už nemajú až tak plný.

Ak patríš medzi nich, buď v strehu, neznamená to, že keď si to vyložil, tak ti nepribudne.

Stačí jeden nákup napríklad pri partii kamarátov a tebe sa znovu môžu veľmi ľahko podlomiť kolená.

Si tam kde predtým a možno aj horšie.

Poďme sa teda pozrieť na prvú zo základných, tentokrát nie úplne pekných ľudských vlastností.

Závisť.

"Nič, nerobí a peniaze mu padajú z neba.", rozčuľuje sa dôchodca Karol.

Karol robil celý život v štátnej správe.
Za socializmu bol námestník u jednotnej veľkej obchodnej siete. Kancelária na najvyššom poschodí, mu dávala okrem pohodlného priestoru a veľkého koženého gauču aj status s tabuľkou, s jeho menom na dverách, ktoré by sa dalo parafrázovať na:

Karol Nedotknuteľný
Námestník riaditeľa

Pracovná doba začínala o 7 ráno a končila ako sa na dobrého súdruha patrí o pol 4.

Karol musel chodiť domov už po 4 hodinách. Každý deň.

Jeho pracovné tempo, kávičky a cigarety s kolegami, vyčerpávajúci obed s riaditeľom a kŕmenie rybičiek vo veľkom akváriu za jeho pracovným stolom, ho každý deň stáli obrovské množstvo nadľudského vypätia.

Ešteže tie obedy mal o čom s nadriadeným pokecať, lebo inak, kto by mu dával odmeny za dobre vykonanú prácu, podpisoval dovolenky pre vyšší manažment z ROH?

Ako by sa dostal k tomu krásnemu domu na úpätí viníc nad mestom?

A potom prišla revolúcia.

Karol chodil tiež štrngať.

Kľúče od jeho domu, chalupy, záhradného domčeku s pivnicou a kancelárie bolo dostatočne dobre počuť.

Poučený predchádzajúcim režimom v jednej strane, nevybočil z mainstreamu.

Síce tomu príliš nerozumel, Ale vraj ide o slobodu. Dá mu vraj neobmedzené možnosti.

Dnes je na dôchodku, nadáva na systém a nemá rád ľudí, čo majú viac.

Tvrdí, že čím je starší tak je jeho holub na streche naozaj veľmi ďaleko. Jeho strecha to určite nie je.

Čo sa týka vrabca, toho stále drží pevne v hrsti.

Je síce starší a vypelichaný, ale stále má pomerne slušnú hodnotu.

Veď na svahu Na Viniciach to trhovo pekne narástlo.

Tak ako platí, čím väčší vták tým lepšie, platí aj čím väčšia závisť tým horšie.

Plány

Keď budem raz na dôchodku a dožijem sa ho, napriek aj stresom získaným zdravotným komplikáciám, pretože som sa ako chlapec z priemernej rodiny, snažil niečo vybudovať a mať pre svojich najbližších súčasných aj budúcich, nie je to, čo by malo byť mojím dôchodkom určeným spoločnosťou isté.

V Kristových rokoch som urobil zásadné rozhodnutie, že môj dôchodok príde o tucet rokov neskôr.

Nie je to dôchodok v pravom slova zmysle. Chcel by som robiť denne maximálne 6 h a teda cca polovicu z toho čo doteraz.

Tiež by som chcel otočiť Paretovo pravidlo naopak.

A teda robiť 80% toho čo, ma baví a napĺňa.

Aj preto sme si s kamarátmi založili tento portál a k tomu príslušné sociálne siete. Dúfam že to bude mať nejaký zmysel a podarí sa mi aj v dôchodku baviť sa tým, čo chcem robiť.

A čo Karol?

Závidí.

Prikladá si do svojho batohu, aby raz mohol pindať a hejtovať aj pred bránou svätého Petra. Povedať Petrovi do očí, ako sa má nezaslúžene dobre.

Na záver mám všetkým podobným ako ja, ktorý sa poctivo snažia, kdekoľvek a kedykoľvek, sú prajní aj pre iných, odkaz.

Nevšímajte si Karola a ľudí s veľkým batohom plným závisti. Ak pôjdu okolo vás, prípadne vám začnú niečo rozprávať, skontrolujte či náhodou nemáte rozopnutý, svoj možno menší ruksak.

Oni vám do neho majú radi prikladať.

#Ďuro

P.S. Tá pani na obrázku. Takto si predstavujem pani Závisť.