Dve tradície a jeden menej originálny príbeh.

1.) Existujú viaceré opisy dodnes nevysvetlených udalostí, ktoré sa odohrali v súvislosti s narodením Alexandra Veľkého, dňa 20. júla 356 pr. n. l. V Plútarchových Paralelných životopisoch (“Bioi paralléloi”) si môžeme prečítať, že „keď Alexander vyrážal na svoju východnú kampaň, tak ho v procesii sprevádzala (jeho matka) Olympia a v súkromí mu prezradila tajomstvo jeho narodenia a vyzvala ho, aby (počas výpravy) prechovával ambície, ktoré sú hodné jeho otcovstva“.

Čo mu ale povedala a o aké otcovstvo išlo? Matka ho odtiahla nabok a rozpovedala mu veci, ktoré sa udiali v noci pred jej svadbou s kráľom Filipom II. Plútarchos píše, že obom rodičom boli zoslané prorocké sny, ktoré oznamovali narodenie Alexandra. Olympii sa snívalo, že spala vo svojej spálni a zrazu ju prebudilo silné hrmenie; krátko na to udrel blesk, osvetlil jej celú izbu a cez okno ju zasiahol priamo do lona, ale akoby zázrakom sa jej nič nestalo. Filipov sen, o ktorom Plútarchos ďalej píše, vnáša do tejto udalosti väčšie porozumenie. Filipovi sa snívalo, že po tom, čo boli zosobášení, „zapečatil žene lono pečaťou s emblémom leva. Veštec Aristander to interpretoval tak, že Olympia bola už vtedy tehotná, keďže človek nezvykne pečatiť to, čo je prázdne, a že privedie na svet syna, ktorý bude odvážny ako lev“. Najdôležitejšia Plútarchova informácia však bola tá, že pred tým ako zapečatil žene lono alebo až po tom, Filip videl alebo našiel božského jaštera/hada (prevteleného Dia – Amona) ako leží vedľa jeho ženy (viď obraz vľavo), čomu porozumel tak, že sa má vyhnúť styku s Olympiou, nakoľko bolo jasné, že je predurčené, že počala alebo má počať od boha a nie od neho (či bola Olympia v tom čase pannou, nevieme).

O pár rokov neskôr, keď už mal Alexander aj titul faraóna (čo zahŕňalo aj epitetón „syn /boha/ Rea“ – syn Slnka) chrámový kňazi v Egypte mu jeho tušenie o božskom otcovstve potvrdili. Keď raz Alexander prechádzal púšťou, navštívil tamojšie Orákulum, aby sa spýtal, či už pomstil otcovu smrť, Amónov prorok mu povedal, aby radšej preformuloval svoju otázku, lebo jeho otcom nie je smrteľník a v jeho orákulu oslovil Alexandra ako syna Dia („O pai Dios“). Tento pôvod mu potvrdila nakoniec aj erytrejská Sibyla. Samotný Alexander, väčšina jeho súčasníkov ako aj nasledovníkov bola teda skalopevne presvedčená, že jeho otcom bol boh Zeus -Amon a nie Filip (Plutarchos; Paralelné životopisy; Život Alexandra; 1-3).

2.) Rovnako ako narodenie Alexandra Veľkého, aj narodenie Ježiša Krista je obklopené mnohými nejasnosťami. Najskorší prameň, stanovujúci dátum Ježišovho narodenia na 25. decembra je kniha od kresťanského teológa Hippolytusa z Ríma, napísaná v 3. stor. n. l. Presný rok narodenia nevieme, ale odhady ho situujú medzi 6 – 4 rokom pr. n. l. Evanjeliá podľa Matúša a Lukáša, opisujúce Ježišove narodenie, sa zhodujú v tom, že Máriin manžel bol Jozef, že pochádzal z Dávidovej línie, a že nezohrával žiadnu rolu v Ježišovom božskom počatí; v ostatných veciach sa výrazne odlišujú.

Matúš zdôrazňoval panenskosť Márie (namiesto pôvodného hebrejského mazoretického textu však žiaľ čerpal zo Septuaginty; „betula“ v Septuaguinte označuje špecificky pannu, kým v pôvodnom hebrejskom texte sa píše o „alme“, čo znamená mladá deva!) a to, že Jozef nemal s Máriou žiadne sexuálne styky až kým neporodila. Lukáš predstavil Máriu ako tiež ako pannu, opísal jej prekvapenie, keď jej povedal to, že porodí syna, napriek tomu, že dovtedy nebude mať žiadny sexuálny styk a informoval nás o tom, že jej tehotenstvo bude spôsobené Duchom Svätým.

Narodenie Ježiša taktiež sprevádzal mimoriadny svetelný úkaz ako pri Alexandrovi. Je spomenutý (síce) iba Matúšom, ale získal si všeobecnú popularitu a dodnes ho väčšina prijíma ako dogmu. Nebol to iba krátkodobý meteorologický úkaz (blesk), ale dlhšie viditeľný astronomický objekt (hviezda-kométa), ktorý však vniesol do príbehu skôr viac nejasnosti ako jasu. Túto “ hviezdu“ totiž poznáme pod názvom „betlehémska hviezda“, z ktorého mnohí odvodzujú nielen Ježišov pôvod.

Bolo to však tak? Matúš naznačuje, že Ježiš pochádzal z Betlehema a Lukáš zase, že z Nazaretu. A prečo tieto diskrepancie? Ako som uviedol, Matúšove evanjelium je jediné zo štyroch, ktoré spomína nejakú „hviezdu“ a troch mudrcov (lepšie by ich bolo preložiť ako astronómov). Jeho opis alebo betlehémska hviezda je však podľa mnohých učencov iba zbožná fikcia. Dnešní učenci predpokladajú, že Ježiš sa narodil v Nazarete a Betlehémsky pôvod reflektuje iba neskoršiu túžbu evanjelických autorov prezentovať jeho narodenie ako naplnenie „hviezdneho proroctva“ v starozákonnej knihe „Numeri“ a podporiť tak vnímanie Ježiša ako božieho syna a Mesiáša. Ale poďme už na príbeh.

“S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.” (Mt. 1: 18-25).

“V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.” (Lk. 1: 26-38).

“Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ (Mt. 2: 1). „...A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali.” (Mt. 2: 9-10).

#Bordeaux