Koncom októbra sa začalo každý rok babie leto, ktoré u nás vrcholilo na hody. Kolotoče, hodový futbalový zápas, neskorý sladký mušt, na ktorý som tajne chodil, aj keď už začal kvasiť. Neskôr, ako puberťák, som dostal povolenie ísť aj na tú zábavu s prívlastkom hodová.

Pasce plné rakúskeho biosyra bez laktózy , VYŽRATÉ! Ružové granule NEDOTKNUTÉ! Vysokofrekvenčnému pištiaku SA SMEJÚ! MÔJ ŽIVOT JE V KONCOCH!

Vedeli ste, že jednou z najviac falšovaných potravín v Európe je med? Či už je to vysoký dopyt, tlak na cenu medu veľkých reťazcov, alebo nenásytnosť obchodníkov, robia z medu veľmi často len obyčajné sladidlo.

“Pozeral si včerajšiu tlačovku? Ja už neviem, čo si mám o tom myslieť…”, snaží sa ma vytrhnúť z oparu cesnaku a dúfa, že jej konečne niečo poviem a ukľudním jej obavy viditeľné v očiach…

"Šak veď, no jasné, šak zachovám.”, išlo mi hlavou. Bol som vychovaný dobre. Rodičia mi vštepili vlastnosť nebyť márnotratný. Nikdy by som si nedovolil minúť to, čo otec a mama krvopotne nahonobili.

“Beriem to opäť do vlastných rúk.” Parafrázovaná veta z Facebooku od vrcholového predstaviteľa krajiny stavia do pozoru všetkých nás, ľudí, ktorí volili a aj nevolili a namiesto upokojujúceho efektu, je predzvesťou neistoty z každého nového dňa.