V maštali, na sene, v jasličky vložené, maličké dieťatko, vraj spí. Legenda vraví, že okolo neho sa motajú kravičky, somáriky, ovečky a iná háveď, vrátane tých, ktorí sa o ňu starajú. Nad horizontom svieti kométa s chvostom dlhým „odnevidímdonevidím“ a zbor anjelov spieva radostné „hallelujah“.  

V deň konca zapíjam to čo sa podarilo, prípadne posralo a od polnoci som vždy iný človek. Jediné čo na druhý deň zostane je zbytkové promile. Preč so všetkým sladkým a mastným! Na novoročný obed krájam ľadový šalát, rajčiny a keď niečo nezdravé, tak len kúsok šunky v BIOkvalite. S priberaním je koniec, cítim sa ako znovuzrodený. Gúglim, čo urobila minuloročná inflácia s cenami permanentiek do fitka a kupujem si 10 vstupov do kryokomory.

Mrazivý front zamával prichádzajúcemu teplému a to sa stalo rýchlejšie ako bežne. Vonku sa to prejavilo teplým ránom a náľadím. V mojej zimnej záhrade mokrým sviatočným vykondenzovaným pozdravom tohtoročných Vianoc, ktorý sa neopýtal, či naozaj chcem.

Deti to naisto ocenia a možno časom ty tiež. Urob deťom a možno aj sebe radosť. Veď čo iné sa dá robiť v stave, kedy si už neužiješ krásne preplnené a prepotené bizniscentrá v šprinte za vianočnými darčekmi.

Vždy nás s bratom čakali v kýbloch zamočené, ceriace sa hrable a my sme so šomraním hrabali. A keď sme dohrabali, mohli sme hrabať odznova, lebo zas napadalo. Ten Mesiačik Listopad z českej verzie Marušky, ktorá išla po jahody sa iste niekde vycieral ešte viac, ako tie hrable.

Krajinu robia ľudia a ich mentalita. Samozrejme na to neexistuje žiadna relevatná metrika a vzorec, ale domnievať sa a možno aj s určitou mierou správnosti môžeš. Som na Ukrajine v Kyjeve. Zdá sa mi, že čím "chudobnejšia" krajina, tím srdcom lepší ľudia.