Napíšte na
info@voxpopulisk.sk
Milada, alebo žena, čo neohla chrbát. (Pohľad na premiéru divadelnej hry SND.)
“Život je ťažšie žiť, ako odísť.”
Táto parafráza na vetu novej divadelnej hry v repertoári SND, v réžii Matúša Bachynca, je vetou Milady Horákovej, ktorou sa okrem iných zmierovala s krutým osudom, odsúdenej na smrť za velezradu. Zachovala si svoju tvár a podpísala si tým sama rozsudok smrti obesením.
Deň pred novými antivírovými opatreniami, sa sála naplnila vzhľadom na opatrenia obmedzene, ale predsa bola plná.
Plná 5D. (nie 5G).
3D poskytla scénografia a postava Milady v podaní Vladeny Škorvagovej, ktorá napriek tomu, že dnešná premiéra bola doslova uhnaná kvôli opatreniam platným od 1. Októbra, za mňa bravúrne zvládla úlohu hlavnej postavy. Naučiť sa texty na hodinu monológu, je minimálne pre mňa nepredstaviteľné. K tomu dať výraz a emóciu, obzvlášť pri tak ťažkej téme, si zaslúži obdiv.
Ostatné postavy, ktorým sa Milada cez svoje listy z väzenia prihovárala mlčali a práve to, vhodne dopĺňali atmosféru.
Štvrté D poskytla hudba, skladateľky a zároveň vedľajšej postavy, Miladinej sestry Andrei Bučko, ktorú SND oslovilo s touto úlohou a poviem, že aj hudba bola faktorom, pri ktorom som popri monológu miestami prestával dýchať a nebolo to rúškom, ktoré sme samozrejme všetci, okrem hercov mali počas celého predstavenia.
Piatym D boli emócie, ktoré išli z vyznaní, myšlienok a odkazov pre najbližších, ktoré Milada, povolaním právnička napísala, keď už sa lúčila so životom.
Tieto listy boli z archívov pre jej rodinu uvoľnené až v časoch po prevrate v 1989tom. Boli adresované najbližšej rodine, dcére, sestre, matke a jej milovanému manželovi, ktorý bol po jej zatknutí nezvestný. Nedožila sa toho, aby sa dozvedela, že žije, že sa zachránil.
Všetci sa tam raz stretneme. “Život je ťažšie žiť, ako odísť."
Doba bola ťažká.
Pod zámienkou hlasu ľudu (Vox Populi), bolo jedným z hesiel, pri ktorom sa ľudia nepohodlní, prípadne teatrálne obete režimu, ktoré slúžili na výstrahu všetkým podobným, posielali na ťažké väzenie prípadne na smrť, znelo: “Republiku si rozvracať nedáme!”
Keď sa rúbe hora, lietajú triesky. Československo sa ocitlo pod vplyvom víťaza druhej svetovej vojny z Východu, kde vtedy vládol, volajme to “Boľševik”.
Zmena režimu, pod vedením politbyra, na ktorí boli čechoslováci zvyknutí, si to pýtala.
Odstrániť nepohodlných, prípadne ukázať ľuďom, kto za to môže a potrestať ho za údajné zločiny voči republike, bolo niečo, čo slúžilo na vyvolanie strachu, ale pre mnohých aj ako satisfakcia, že za príkoria a dôsledky aj druhej svetovej vojny zradcovia, ktorí k nim dopomohli dostali kruté tresty.
Fungovalo to vždy, v dávnejšej minulosti verejné popravy, ktoré boli zároveň kultúrnym podujatím, v dobách po druhej svetovej vojne to bola smrť obesením, o ktorej sa potom napísalo v novinách.
Ľudia majú radi, keď sa vina hodí na niekoho, majú radi obete.
Nežil som v tej dobe. Zaujímalo by ma, koľko ĺudí v bývalom Československu takto videlo aj Miladu Horákovú a ostatných, ktorý dostali ťažké a hrdelné tresty za velezradu.
Hľa človek!
Priznám sa, detaily procesu s Miladou a ostatnými odsúdenými nepoznám.
Z dnešného predstavenia si odnášam spomínané 5D a doporučujem ho vidieť, ak to bude možné všetkým, čo sa sťažujú na túto dobu.
Týka sa to sčasti aj mňa, poviem vám iba jedno. Problémy a stavy, ktoré riešime v tejto pravdepodobne najlepšej dobe pre ľudstvo, aká kedy bola, sú pri problémoch ľudí v dobe, v ktorej žila Milada a konieckoncov aj naši dedovia a pradedovia, len veĺmi povrchné a malicherné.
Je to môj názor, možno by ste vedeli oponovať, skúsme sa ale, nad tým zamyslieť a užívať si slobodu, minimálne prejavu, ktorú nám táto doba umožňuje.
Priatelia, držme sa, buďme zodpovední a verme, že vírus, ktorý nám túto dobu znepríjemňuje zmizne, my sa budeme môcť znovu radovať z bežného života a ísť aj do divadla, napríklad na vyznanie Milady Horákovej.
#Ďuro.
P.S. Mal som s kamarátom pred časom debatu. Títo hrdinovia sú podľa mňa diskutabilní v jednej rovine. A teda, či tvrdohlavo položený život za pravdu, je najlepšie riešenie, keďže zanechávajú dobrovoľne svoje rodiny a blízkych. Nerovná sa to samovražde?
Pokiaľ viem tak Milada mala šancu vyviaznuť živá, ale neohla chrbát. Čo vy na to? Napíšte nám názor do komentu. Teda, ak chcete. 🙃
Pridajte komentár