Skip to main content

Milosrdné klamstvo

"Klamať sa nepatrí." (BODKA), pokojne, ale dôrazne akcentuje mama. 
Kto z nás, by si z detstva nepamätal túto vetu v rôznych podobách a s rôznou interpunkciou na konci.
 
Napriek tomu sme klamali, klameme, budeme klamať. 
Prečo? 
Lebo sme ľudia a mnohokrát je klamať pohodlné, výhodné, oslobodzujúce, možno zábavné a v neposlednom rade ľudské.
 
Zo školských čias si pamätám ako som mal dve žiackej knižky. 
Jednu bežnú na tie dobré známky a teda jednotky, ktorých bolo požehnane. Sem tam sa pritrafila aj dvojka a iné katastrofálne známky, za ktoré som doma dostal hubovú polievku. 
Hubovú na tanieri som mal vždy rád, ale v podobe maminkiných výčitiek a prísneho pohľadu otca mi až tak nechutilo.
 
A tak som dostal geniálny nápad. 
V rozpáranej časti medzipriestoru školskej tašky som ukrýval druhú žiacku knižku s tým istým červeným obalom. 
Bol som strategicky vyzretý, pretože občas som do nej nechal zapísať aj tú jednotku, aby to nebolo podozrivé, ale tých dvojok a horších známok tam bolo viac, aj keď nie veľa.
 
Túto žiacku knižku som samozrejme doma neukazoval, a keď triedna učiteľka kontrolovala podpísané známky, vždy som mal podpísanú len tú dobrú pýchu žiaka.
 
Samozrejme, že po rodičovskom združení mi na všetko prišli, ale nie všetko si zapamätali, čiže som dostal hubovú iba jedenkrát. 
No nebolo klamať výhodné? Milosrdné voči mne?
 
Spomínate si na nejaké výhodné klamstvo z detstva aj vy?
 
Asi každý z nás vedel simulovať chorobu, keď sa mu nechcelo ísť do školy, prípadne hrozila veľká písomka. 
Jedla sa na drvená krieda, ktorá podľa mňa neúčinkovala. 
Ja som Vedel klopiť ráno bassetie oči a predstierať bolesť brucha tak, že mama nakoniec vyriekla očakávanú vetu: “Dnes do školy určite nepôjdeš, dám ti ospravedlnenku.” 
 
"Ale mami, veď ja môžem nejak to vydržím.”, lišiacky som odpovedal. 
Mama bola neoblomná.
 
Podľa môjho názoru je klamať nepekné. 
Obzvlášť keď lož, ktorá aj tak veľakrát vyjde na povrch veľmi ublíži. 
Z vlastnej skúsenosti sa mi potvrdilo, či už v práci alebo aj v súkromnom živote, že postaviť sa do zrkadla, pozrieť sa na seba a následne sa priznať je oslobodzujúce a tiež poľahčujúca okolnosť. 
Aj keď ten pocit v druhom človeku zostáva, váži si, že ste mu to narovinu povedal.
 
DOPORUČUJEM.
 
Je ale ťažké postaviť sa a nadobudnúť 20 sekúnd odvahy o ktorých tiež píšem v článku, ktorý viete nájsť na našom portáli plnom názorov. Veď si kliknite, možno vám bude inšpiráciou. 
 
Ako entita z rodu ľudského sa tiež priznávam, že sa mi párkrát stalo, že som to nedokázal a nechal na Univerzum ako to dopadne, s tým že si budem plne niesť dôsledky. 
Univerzum je vždy spravodlivé, netrestá, len vracia vychýlené misky váh tam, kde patria, a teda do neutrálu.
 
Fatamorgány
 
Myslím si, že jedno z naj nebezpečnejších klamstiev je klamstvo voči sebe samému.
Určite to poznáte, ako sa rozprávate so svojím podvedomím a snažíte sa mu vysvetliť, že to bude dobré, že sa všetko zlepší, že to predsa nie je vaša chyba, že si zaslúžite konečne lepšie žiť. 
 
Táto fatamorgána zvyčajne končí prebudením sa zo sna a výčitkami voči sebe, v tom lepšom prípade s uvedomením sa a s odpoveďou na otázku “A čo si preto urobil?” 
Homo sapiens je potom síce sklamaný a nešťastný, ale tento podvod má aj konštruktívny záver. 
Vo veľa prípadoch posúva dopredu.
 
Milosrdná lož
 
"Prosím ťa oklam ma, však si tam nebol, však s ňou nič nemáš?" 
 
Pravý muž vždy odpovedá podľa definície známeho českého sexuológa a odborníka na vzťahy.
 
"Zatloukat, zatloukat, zatloukat!” a aj vtedy, keď vlastne nie je čo. 
Aj vtedy býva klamstvo milosrdné.
 
Možno poviem názor, za ktorý ma niekto bez viny upáli na hranici v komentoch pod týmto názorovým článkom. 
Tlačím pred sebou teóriu, že v istých prípadoch, kde nejde o veľa, nie je podvod nepovedať, stáva sa ním až momente, keď príde rozhodujúca otázka a vy neodpovedáte. 
Kto mlčí ten svedčí, kto vtedy oklame je luhár.
 
Moralisti by povedali že milosrdné klamstvo je oxymoron, niečo ako horúci sneh. 
Ja tvrdím, že milosrdná lož, nie je v istých na zahodenie, zvlášť keď sa jedná len o milosrdné ticho, ktoré nikomu neublíži. Aj v týchto prípadoch sa dá povedať, že mlčať je zlato.
 
Zodpovedný voči sebe
 
Tu na zemi je to cesta duše každého z nás, pri ktorej príde na konci účet. 
Aký dlhý a aký krutý je výsledkom našich rozhodnutí a činov. 
Mali by sme sa snažiť aby ten rechnung nebol príliš dlhý a príliš drahý, zodpovedáme sa hlavne samému sebe. 
Svätý Peter podľa mňa a mojej filozofie, už len otvára bránu do nového života, či lepšieho, to závisí od nás tu a teraz.
 
Dalo by sa o tejto téme veľa, ak vás zaujala, prípadne zaujala niektorého z mojich kolegov, budem rád keď sa vyjadríte. Škvarilová? :-) 
Ozaj, ak nás číta nejaký náruživý pisálek a vedel by napísať svoj názor dať do ucelenej podoby článku, v ktorom vyjadrí svoj postoj, radi ho uverejníme.
 
#Ďuro

Pridajte komentár