5+1 otázok – Tereza Vozárová (Parkúrové jazdectvo)

„Kôň – najlepší priateľ človeka?“ – „Áno“, znela by moja odpoveď, „ak máš v rukách viditeľne a dokázateľne priesvitný sáčok s mrkvou.“ V tej chvíli sa ku mne elegentným polocvalom rúti Artemis, nóniuska, ktorá má čerstvú mrkvu medzi svojimi životnými prioritami. „Nekecaj a daj to sem!“, dá sa vyčítať z jej hlbokých čiernych očí. Odfrkne a dovolí mi pohladkať jej šiju. „Nooo! Ja vidím, že ešte máš - navaľ!“. „Už sa ti to míňa – to si fakt mohol  priniesť viac!“ ....Typická žena... 😊

Situácie z obdobia na ranči, tesne za hlavným mestom, kedy sa tieto majestátne štvornohé tvory „chceš-nechceš“, na pár rokov stali súčasťou môjho života, prinášajú ľahký úsmev a pekné spomienky doteraz. Zaľúbiť sa do dievčaťa na koni, znamená mať paralelný vzťah. Artemis ma mala celkom rada – aj keď tá mrkva nebola úplne BIO a ani z mojej záhradky.

Tereza je mladá slečna, ktorá má neobvyklú vášeň, dalo by sa povedať „koníček“. Život v sedle je štýlom jej života a parkúrové jazdectvo je súčasťou jej bytia od dieťaťa.

Parkúrové jazdectvo,

(iné názvy: parkúrové skákanie, parkúr) je jazdecká disciplína, v ktorej jazdec s koňom prekonáva stanovenú dráhu s umelými prekážkami – táto dráha sa nazýva parkúr, pričom prekážky sú stavané tak, aby v prípade ich nezvládnutia nedošlo k zraneniu koňa – časť o ktorú kôň zavadí (bariéra) by mala ľahko spadnúť. (Zdroj: Wikipédia)

Terezke Vozárovej som položil 5+1 otázok.

Parkúr je zvláštnym a možno aj tak trochu adrenalínovým koníčkom. Prečo parkúrové skákanie?

K jazdeniu a ku koňom ma priviedla mamina, hovorila, že ona jazdila na koni, aj keď bola so mnou tehotná 😊, tak to zrejme na mňa malo vplyv. Ona má kone veľmi rada, vodievala ma už ako malú na všelijaké poníky a jazdecké škôlky. Skákanie prišlo tak trochu samé, odjakživa som vedela, že chcem tú najviac adrenalínovú jazdeckú disciplínu.

Nakoľko je tvoja záľuba náročná a akým spôsobom ovplyvňuje tvoj čas a život keď práve nesedíš v sedle?

Je to jeden  z časovo najnáročnejších športov. Ako sa hovorí, kôň nie je bicykel, ktorý viem po tréningu len tak odložiť. Treba so o neho starať každý jeden deň. Voľného času mám naozaj málo, keďže všetok svoj čas venujem štúdiu a tréningom. Mám šťastie na pár dobrých kamarátov, ktorí sú so mnou a s mojím rozvrhom zhovievaví. Fakt chcem dať aj štúdiu maximum, viem, že to je aj investícia do budúcnosti. A časová náročnosť je len jedna stránka. Od určitého levelu je to aj veľmi finančne náročné a som veľmi vďačná mojim rodičom, že ma v tom podporujú. Samotná starostlivosť o koňa, štartovné na pretekoch a logistika okolo toho sú fakt drahé.

Dá sa vymenovať „druhy“ koní, ktoré sú na skákanie vhodné, alebo „predurčené“? Koľko koní má parkúrový jazdec?

Podobne ako u psov aj kone majú svoje plemená. Stavbou tela a „mindsetom“ sa každý viac hodí do inej disciplíny alebo na iné využitie. Je veľa úrovní skokových koní, ale na to, aby patrili medzi špičku musia spĺňať nejaké kritéria a byť správne trénovaní a vedení. Medzi tie kritéria patrí napríklad scope, štýl a fakt, či je kôň odvážny a má športového ducha. Moja kobyla Baligari je napríklad aj trochu „crazy“, ale odvaha sa jej nezaprie. Jazdectvo je hlavne o súhre koňa a jazdca a my s Bali sme najlepšie „kamky“ aj keď sa sem-tam pohádame. Bez nej by som jazdecky nebola tam kde som teraz, vďačím jej za veľa. A samozrejme som vďačná mojim trénerom za všetko, čo mi odovzdávajú každý deň.

Chodíš na profesionálne súťaže? Môžeš nám to zľahka priblížiť?

Áno, chodím na profesionálne medzinárodné súťaže. Často chodíme do Rakúska, Česka alebo Maďarska a aj na Slovensku sú čím ďalej tým lepšie medzinárodné preteky. Vrcholom mojej minuloročnej sezóny boli medzinárodné preteky v Portugalsku, kam sme s koňmi cestovali do tepla už v januári. Super zážitok boli aj veľké medzinárodné CSIO preteky v Bratislave, kde som bola tuším najmladšia Slovenka, ktorá jazdila. Medzinárodné skokové preteky sa delia podľa náročnosti a výšky parkúru. Náročnosť poznáme od CSI 1* po CSI5* , môj rekord je zatiaľ CSI 3*. Výška prekážok začína na 110cm a najvyšší parkúr sa skáče na výške 160/165cm.

Aké sú tvoje plány? Parkúrové jazdectvo je aj olympijským športom. Vyrastá nám na Slovensku nová medailová nádej? 😊

Moje plány sú veľmi veľké, niekedy až príliš. Ale človek musí mať sny, nie? Verím, že ak naďalej budem makať pod vedením mojej skvelej trénerky Dominiky Gaalovej -majsterky Slovenska, tak máme šancu to dotiahnuť ďaleko. Jeden z mojich väčších snov sú majstrovstvá Európy, ale treba mať asi aj trochu pokory a tešiť sa z maličkostí.

Terezka, tak kôň, alebo pes?

KôôôôôŇ.

(Ale mám aj psa 😊)

No kôň je neuveriteľný zdroj energie, relaxu a nekonečná osobná výzva ako „zmanažovať“ 600-kilové zviera, aby robilo to čo chcem.

Ďakujem Terezke za krátke interview. Vzhľadom na formát, ktorý vyhovuje aj našim čitateľom, sa nedalo obsiahnuť všetko, na čo by sa chcel o parkúrovom skákaní opýtať. Preto verím, že sa mi podarí v dohľadnej dobe aj rozhovor formou krátkeho, no obsažnejšieho podcastu.

Prajem za nás z #VoxPopuli veľa úspechov!

#Tereza a #Ďuro