Zobudil som sa skoro. Neviem prečo, ale zobudil. Za oknom som tušil deň. A bol tam a s ním aj suseda. Sedela na kybli a debatovala so sliepkami.

Ľudia si ma mýlia s Bretom Pitom a strkajú mi jazyk do ucha. Neni to vyslovene nepríjemné, každý dotyk v dnešnej dobe je vzácny, ale tie Natkine reči doma, že som top kurevník a ľahký muž, ma vždy trochu rozladia.

Bol som u psychiatra. Začal mi radiť toto: "že začnite pracovať v záhrade / blbec jeden /, nájdite si koníček / chuj to je /, naplánujte si deň vždy dopredu / primitív strašnýýý /, pochváľte sa za niečo / jeblo mu?/, choďte do prírody / čo som lístie??/ a podobne.