Denník nudistu 1

Bol som u psychiatra. 

No a čo!

Všetci chodia. Aj on by mal!!!

A ževraj aj chodí a nepomáha. Zatiaľ.

Dokonca až do Viedne.

Je to fuk. Teda mne je to fuk. Nech chodí. Všetci by mali!!!

Ja som bol.

Debatovali sme.

Aj doktor má problémy ale riešili sa moje.

Začal mi radiť toto: "že začnite pracovať v záhrade / blbec jeden /, nájdite si koníček / chuj to je /, naplánujte si deň vždy dopredu / primitív strašnýýý /, pochváľte sa za niečo / jeblo mu?/, choďte do prírody / čo som lístie??/ a podobne.

Takto to išlo pomerne dlho, až som mu povedal, že je to fajn, ale som na dne.

Takto tvrdo a priamo.

Zosmutnel, že nie je sám.

Že celý svet je na dne.

Že planéta je na dne.

Zrazu vraví :

”Skúšali ste maľovať?”

To ma zaujalo,mám výtvarneé umenie rád a tak mu hovorím: ”Skúsim to”.

Potešil sa a hovorí mi:

“Namaľujte vždy svoje pocity, každý deň, čo cítite počas dňa, budeme v tom spolu hľadať kde sa nachádzate, kam spejete, čo Vás čaká a podobne”

Dnes je to 16ty deň čo maľujem a vyzerá to takto. /viď fotka/

Šarkany ?!?

Akože si lietam, alebo čo ?!?

Akože som voľný ?!?

Nechápem to,som zvedavý čo povie odborník.

Opatrujte sa!!!

Ozvem sa. Dúfam.

Mišel 

PS:Nudista - / muž,čo sa nudí /