Môj prvý skutočný Halloween (PRÍBEH z Júesej)

Mal som sladkých dvadsaťjeden.

O živote ani o svete nič netušil. Okrem toho, že je gombička. Mladícka naivita ma doviedla do Ameriky, čo do Ameriky, rovno do Alabamy. Na vysokej škole, ktorej skratka v meste pri Mexickom zálive je USA, som nakoniec strávil takmer tri roky.

Za dva mesiace po septembrovom príchode som sa akurát stihol rozkukať a našiel si pár známych, kamarátov.

Na moje počudovanie sa s mladíkom z exotickej východnej Európy normálne bavili, hoci mi niektoré miestne výrazivo vyslovované ťažkým južanským prízvukom museli sem-tam prerozprávať v zrozumiteľnej angličtine. Ukazovali mi miestne krásy, sprevádzali v areáli akademickej ustanovizne, no najmä mimo nej. Postupne pomáhali spoznávať miestne zvyky.

Jedným z nich je samozrejme Halloween.

Noc vyrezanej oranžovej tekvice. Párty strašidelných kostýmov.

Otrava gumenými a čokoládovými sladkosťami. Môj prvý americký Halloween bol hneď aj najlepším, aký som kedy zažil. Nemôžu za to ale spolužiaci ani noví kamaznámi. Ale jeden koncert.

V tom čase som bol nadšeným konzumentom populárnej hudby. Keď som videl, že v posledný októbrový deň príde do mesta Prince, neveril som vlastným očiam. Jasné, že som naškrabal 35 dolárov na najlacnejší lístok. Ani som nemusel predať životne dôležitý orgán, ani darovať za peniaze žiadnu tekutinu.

Ja môžem ísť na Princea! ČoTiŠibe?!

Kamarátka Lisa, s ktorou som mimochodom dodnes v sporadickom facebookovom kontakte, sa ponúkla že ma do haly v centre odvezie. Inak by som sa tam asi ani nedostal. V meste veľkosti Košíc nie je MHD. Všetci majú autá a kto nemá auto, má kamaráta, čo má auto. Lisa mala lepší program (tuším rande s čerstvým frajerom Bobbym), tak som na šou išou sám. V Alabame. Na Princea.

Hovoril som už, aký som bol mladý a naivný?

Na to, čo som videl, nikdy nezabudnem.

Malý umelec obrovských rozmerov hral na nástrojoch, tancoval na klavíri, spieval a s ním spievalo vyše desať tisíc divákov v hudobnej extáze. Nezažil som predtým ani potom ani jeden koncert, kde by všetci po celý čas stáli a tancovali. Áno, aj ja na kikirikí, lebo veď najlacnejší lístok. Každý tlieskal do rytmu, mobilné telefóny s kamerami ešte ani náhodou neexistovali.

Medzi prvými siedmimi pesničkami zahral Purple Rain, Little Red Corvette a The Most Beautiful Girl in the World. Keby vtedy ten Sexy MF skončil, dnes by som napísal rovnako nadšený článok. Prince ale odohral ešte vyše tridsať pesničiek. Dvakrát pridával. Prvý prídavok? Kiss, Gett Off a When Doves Cry.

Dospelí ľudia plakali od radosti a nechceli, aby sa ten večer niekedy skončil. Skončil sa až po druhom prídavku. Poslednou pesničkou bol hit 1999, koncert sa konal len dva roky pred tým letopočtom. Poviem vám, takú Halloweensku párty like it’s 1999 som predtým ani potom nezažil.

Lisa ma po koncerte doručila aj späť z mesta na internát. Ani neviem, ako sme sa vlastne dohodli, keď ani jeden z nás nemal mobil a ja som bol v meste nový. V každom prípade som prežil, zažil a neskutočne si užil koncert Princea. Na môj prvý Halloween. V Amerike. V Alabame.

Nečudujte sa, že dodnes sa rád váľam v tých nostalgických pocitoch.

Nielen, keď sú všade tie oranžové tekvice.

#Bohumil

P.S.1 Ak máte aj vy nejaký zaujímavý dušičkový príbeh, budeme radi ak nám ho zašlete, odmena vás neminie.

P.S.2 Už ste dnes potešili svojho ducha? Nie? Tu je návod a zamyslenie od Ďura.