Toxický pozitivizmus?

"Čo je to Štestí, muška jenom zlatá”. Kto by nepoznal túto hlášku, zo známeho českého filmu. 

Čo je podľa vás šťastie? Podľa mňa šťastie, ako také je krátkodobé a semtam aj vrtkavé, ale táto druhá vlastnoť, nie je témou tohoto článku.

Definoval by som sa ako realista.

Myslím že veľa ľudí, ktorí sa označujú šťastnými, sú skôr spokojní. Keby sme sa na to pozreli biochemicky, šťastie sú v podstate len hormóny v mozgu, ako napríklad serotonín a oxytocín - označovaný ako hormón lásky, ktoré spôsobujú pocity, ktoré majú radi aj feťáci.

Odhliadnuc od toho, aj ja sem tam poviem som šťastný. Minútu, 5 minút, hodinu, dva dni. Ale dá sa byť šťastný väčšiu periódu, alebo to budeme radšej volať spokojnosťou?

Slniečkár

V poslednej dobe sa rozmohol medzi ľuďmi výraz slniečkári.
Priznajte sa, kto nemá takéhoto človeka v okolí. 

Taký slniečkár hľadá vo všetkom pozitíva. Neviem či si to uvedomujete, ale byť pozitívny nie je vždy pozitívne slovo a pocit.

Obzvlášť nie v tejto korona dobe, prípadne po rôznych sexuálnych avantúrach, je výraz pozitívny naozaj neželaný. Niekedy aj pri dvoch čiarkach na tehotenskom teste, nie je toto pozitívum šťastím.

No ale taký slniečkár, to vidí všetko samozrejme ružovo, aj keď ružové slnko som ešte nevidel, prípadne možno chvíľku pri jeho západe, kým krajinu nezahalí tma a nevymení ho realistický a tiež krásny mesiac.

Keby som si mal vybrať, aké pomenovanie si dám z výberu nočnej oblohy, tak budem radšej ten Mesiac. To mi umožňuje vnímať veci aj v tieni a zároveň byť aj svetlom. Aj mesiac má svoje fázy, tak ako každý človek rodu homo sapiens. Ja najradšej bývam, polozahalený. 

Každý máme svoje tajomstvá.

Niekedy som vo fáze Novu.

Ten stav mám rád a možno povedať, že vtedy som šťastný. Občas, ale príde aj zatmenie, myslím že je to potrebné. Veď čo inak, by ma posúvalo ďalej, ak nie aj smútok a sklamanie, teda reálne videnie sveta.

No ale vráťme sa k slniečkárom. 

Ja si myslím, že keď nabúraš a totálne rozbiješ auto, môže to byť pozitívum a konštruktívnom pre fakt, že si budeš nabudúce dávať pozor.

Taký ten slniečkár, to ale vidí tak, že si kúpi auto #funglnové, že je v podstate dobre, že sa mu to stalo.

Taký slniečkár, vidí aj to, že vážnejsie ochorel, ako skvelú možnosť zostať doma a plne sa venovať svojim pubertálnym deťom. Neuvedomuje si, že tie deti už možno o to ani nestoja. Teda možno nestoja.

Ja ako Polmesiac, prípadne ten úzky Kosák bez kladiva, by som túto chorobu bral reálne, s tým, že je to napríklad zdvihnutý boží prst, aby som si dával pozor a zmenil možno štýl života. 

No a svoje pubertálne deti, by som nechal sčasti robiť si čo chcú, prípadne sa ich sem tam opýtal, či nepotrebujú názor, radu, alebo pomoc. 

Samozrejme v extrémnych prípadoch pubertálnej neposlušnosti, by som zakročil, ale možno tvrdšie ako taký slniečkár, ktorý by to videl s na úprimnú debatu s puberťákom, s cieľom vysvetliť svojmu pubertálnemu faganovi, prečo je ožrať sa do nepríčetnosti zlé a ako to vplýva na jeho mozog, pečeň a psychiku. Netvrdím, že môj postup by bol správny, ale...

Keď volí vo voľbách slniečkár, vždy volí pohár poloplný, prepáčte plný! a teda stranu o ktorej je plne presvedčený, že je to dobro najvyššie. Samozrejme nebudem popisovať, čo prichádza do pol roka po voľbách.

Ja som svoj názor uviedol v článku o diplomovkách, ktorý som písal medzi prvými na v tomto názorovom portále. Môžete si ho prečítať tu.

Každý z nás, by asi vedel vyrozprávať veľa príbehov o ich kamarátoch, ktorí sú vyznávači slnka. 

Máte nejaký? Napíšte nám článok veľmi radi ho uverejníme, prípadne dajte koment na Facebooku alebo na webe. Samozrejme, len keď sa vám chce. 

Položím zásadnú otázku ku ktorej som smeroval, a za ten výraz ďakujem mojej kamarátke, ktorá má k napísaniu článku inšpirovala. 

Dal by sa tento druh slniečkárskeho pozitivizmu nazvať toxickým pozitivizmom?

Podľa môjho názoru myslieť pozitivne a konštruktívne je fajn, ale máte aj vy niekedy pocit, že vás niečo vo vnútri núti preháňať to? 

Stavať si vo svojom vnútri predstavy, ktoré sú iba seba toxickým sebaklamom?

#Ďuro