Denník nudistu 20

Chystám knihu.
Zase.
Román.
Dlhý.
Silný a dojemný.

Bude to smutný príbeh človeka, ktorý v živote nemal šťastie.
 

Spoznal dno spoločnosti.
Celý život prežil v smútku a v samote.

Nikdy nemal prácu, ktorá by ho napĺňala a ktorú by miloval.

Bol odstrkovaný spoločnosťou a žil úplne na jej okraji.
Ženy ním pohŕdali, a on im bol vždy na smiech, a preto celý život ostal sám.

Sklamal rodičov a tí ho zavrhli.
 

Ale pozor!!!
Nevzdal to a bojoval so svojím handicapom statočne, tvrdo a hrdo, aby sa zaradil do spoločnosti.

Aby ukázal, že sa to dá a že to ide.
Aby ukázal pevnú vôľu a charakter.

Jednoducho aby žil ako normálny človek.
Myslím, že by to mohlo byť inšpiratívne pre ľudí s podobným postihnutím a osudom.
 

Mohlo by to ľudí chytiť za srdce.
Mohli by sa zastaviť a trocha premýšľať o živote.
Že sú ľudia, ktorí nemali také šťastie ako oni.
Myslím, že by to mohlo byť na úrovni Erniho /kolega spisovateľ/ románu Starec a more.

Oslovil som už neziskovky a nadácie.
Tak dúfam, že sa ozvú.
Mám už aj názov - Príbeh abstinenta.
Opatrujte sa!!!

Ozvem sa. Dúfam.

#Mišel

PS:Nudista - / muž čo sa nudí /