Skip to main content

Srať múdro

Poviem rovno, ako je. Nepáči sa mi dehonestácia múdra. Vysoká škola života ponúka ako jeden z predmetov podrývanie, zľahčovanie a vôbec, pohŕdanie nadobudnutými vedomosťami a vzdelaním. Vyučovaný je zásadne online, každý si je vlastným profesorom a oponentom zároveň.

Študijný materiál sú rôzne zdieľané videá, články a statusy so zaručenými pravdami. Takto nadobudnuté informácie spracuje sedliacky rozum tak, ako mu kapacita závitov povolí. Hejtuje každého a všetko, čo mu je viac-či menej nenápadne podsunuté.

Nechápte ma zle, Ministerstvo zdravého rozumu som navrhoval už dávno. Takmer pred dvadsiatimi rokmi som publikoval satirický text o pripravovanej novej politickej strane – Strane Diaľnicovej Revolúcie. Mala mať jediný bod programu – dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc.

Myslíte, že stojí? Moja fiktívna strana by sa reálne uživila s tým istým bodom programu ešte aj dnes, ale nie o tom som chcel.

Moje ministerstvo zdravého rozumu malo posudzovať všetky zákony a somariny nepúšťať do žiadneho čítania. A už vonkoncom nie do pléna Národnej rady. Naopak, jeho návrhy by šli rovno na paragrafovanie a následné parafovanie zákonodarcami a zákonodarkyňami. Na jeho čele mal stáť Najvzdelanejší, Najrozhľadenejší a Najmúdrejší jedinec, ktorého by sme zohnali. Ako nás poznám, aj tak by sme takého nezohnali.

Namiesto toho nám, síce obyčajným, no predsa len solídne vzdelaným ľuďom so skúsenosťami, prehľadom aj nadhľadom politici odkazujú, že sme, prepytujem, múdrosráči. Spojili krásne slovo, označujúce pozitívnu ľudskú vlastnosť, s najprimitívnejším vylučovacím reflexom. Navyše v pejoratívnom význame. Keď tých, čo robia z múdra niečo hnedé a smradľavé vidím, chytá ma koprolália.

Rozumiem, prečo sa snažia ponížiť ľudí, ktorých postrehy sú im nepríjemné. Kladú na výkon ich práce vyššie nároky, ako len nebáť sa (a) nekradnúť. Čím nižšie niveau, na ktorom komunikujú, tým širší záber a väčší politický potenciál. Gaussova krivka nepustí. Na múdrych desať tisíc sa môžu zvysoka .... .Povedali ste si to popod fúzy sami. Celé to je postavené na hlavu. Srať múdro je pre dobro spoločenstva dosť dôležité.

Nechodili sme nadarmo do normálnych škôl. Nevychodili základnú, strednú a dve vysoké bez pomoci Googlu v časoch, keď s počítačmi pracovali len tí najšikovnejší a najprogresívnejší. Nepísali sme záverečné práce v pote krvi, po nociach a ponad rána, ktoré iní preflámovali, prehýrili a pre... no veď viete čo. Chceme nadobudnutým potiahnuť našu spoločnú káru vpred. Nám idú nadávať?

Mudrci boli kedysi vážení práve preto, že nimi boli.

Dnes požíva pomaly väčšiu úctu dlaždič, štukatér, obkladač, či maliar. Nehovorím, treba si vážiť a oceniť prácu rúk. Dopredu nás ale potiahne práve odbrzdený výkon ľudského motora skrytého v zákutiach mozgu.

Prečo sa tomu toľkí bránia?

Keď sa jeseň opýta, čo som robil v lete, mám pripravenú odpoveď: investoval som ťažko zarobené peniaze do vkusnej mikiny gaštanovej farby. Skrz prsia má krásny nápis, ktorým sa plánujem hrdiť vždy, keď počasie ponúkne príležitosť: „Team Múdrosráč“.

 

#Bohumil

Pridajte komentár