Pravda (ÚVAHA z pivnice)

Sedím doma, v pivnici.

Sám.

A napadlo ma takéto.

Celý život sa ľudstvo snaží nájsť voľáku pravdu. Je to veľký boj a chce to celého človeka, aby sa dosiahol úspech.

Mám kamoša.

Celý život spolu hľadáme pravdu. Celý život sa snažíme šíriť ju kde sa len dá, ale naše výsledky sú zatiaľ mizivé. Je to taký projekt - Pravda do každej rodiny.

Okolitý svet nami pohŕda. Hocikedy, keď prídeme na akciu, do spoločnosti, na návštevu hneď sa vytvoria dve skupiny ľudí. Prvá skupina nami opovrhuje hneď od začiatku a nebaví sa s nami vôbec, druhá skupina nami tiež opovrhuje, ale dá nám šancu aspoň začať nejaký dialóg a až po piatich minútach nás zavrhne úplne a ide preč.

Celkom to nechápem, pretože naše rady majú svetovú úroveň, problém vidíme na prvý pohľad, nik nemusí ani len otvoriť hubu a my hneď vieme, kto je truľo a kto krava.

Ten svet je plný nevďaku, nik si vás neváži a my pritom ideme s pomocou na perách, stačí len počúvať. Na všetko máme riešenia, pre nás neexistuje problém ale ľudstvo to akosi nechce prijať. 

Začínam sa báť, kam tento svet speje.

Ľudia ako keby nechceli prijať múdro toho druhého, akoby sa hanbili, že im niekto krásne radí ako majú žiť. Robíme to nezištne a radi, lebo musíme, keďže to vyzerá, že sme najmúdrejší.

Myslím, že svet robí obrovskú chybu, keď nás nepočúva. Snažíme sa poradiť ľudstvu, ktoré sa rúti do záhuby a nik si to neváži.

Je to smutné.

Idem spať.

#Mišino

P.S. Na Vianoce knižka, píš nám do správy. :-)