Nebuďte ma, hoci sa september už skončil.

„Zobuďte ma, keď sa september skončí,“

je jediný verš slávnej pesničky kapely Zelený deň, ktorý poznáme všetci aj v pôvodnom americkom jazyku.

Na september sme sa doma veľmi tešili a dočkali sa sklamania, ako dávno nie.

Letné prázdniny sú pre rodičov zdrojom radosti.

Pardón, omyl.

Pre deti.

Rodičia musia vymyslieť, čo s nimi osem, alebo aj deväť týždňov.

Toto leto sme nevymysleli nič. Normálne boli obaja doma, štvorročný chalan a bábätko, čo sa po svete presúva zatiaľ iba štvornožky.

Voláme ju korytnačka. Podoba čisto náhodná, jediné, čo jej nenarástlo, je tvrdý pancier.  

Obe deti majú svoje svety, kde vďaka vekovému rozdielu ranného veku prienikov veľa nieto.  Šarvanec má energie na rozdávanie, neposedí, vymýšľa. Malé dieťa je rado, že je. Zatiaľ iba objavuje svet okolo seba.

Zosúladiť harmonogram, je pre šéfku domácnosti náročné.

Najmä keď pán domu každé ráno odíde do roboty a večer sa zrobený hodí na gauč, neschopný pohybu. Dramatizujem a preháňam, ale nie oveľa.

Ešte aj dovolenku sme si naplánovali na september, na obľúbenú privátnu chatu na samote na brehu jazera. Na stene od júla takmer visel krajčírsky meter.

Každý deň, ktorý bol bližšie k září, by z neho zmizlo jedno políčko. Štátny sviatok sme na SNP úprimne oslavovali, hoci z iného dôvodu.

September bol za rohom!

Dovolenku sme síce museli na poslednú chvíľu zrušiť (projekty v robote nestíhajú, nedá sa odísť tam, kde nieto internetu), dieťaťu sa ale začala škôlkarská dochádzka! Dôvod na pohár vína po prvom dni medzi rovesníkmi. Po prvom pokojnom, tichom, prázdnejšom dni v dome.

Nový život,

počul som doma veselší hlas pani manželky po večernom príchode.

Dobrá nálada ale nevydržala dlho. Na konci piateho dňa v škôlke upozornila učka rodičku na nastupujúci zdravotný problém. Detský soplík, pliaga jedna! Boli z toho dva týždne v domácej opatere.

Skolená, takmer úplne vypnutá matka, nakazená sestrička s vodičkou permanentne kvapkajúcou pod maličký nosík. Pol mesiaca v ... čudu.

Druhý pokus dopadol ešte biednejšie.

Vydržal v škôlke len tri dni, zhodou okolností som ho v ten piatok vyberal ja.

Začal v spánku kašľať, ustarosteným hlasom oznámila učiteľka.

Situácia sa zopakovala. S tým rozdielom, že namiesto soplíka sa tentokrát usilovne kašle. Do konca septembra už medzi deti chalanko nezavítal. Podľa informácie z prvého októbrového dňa nie je sám.

Pravidelnú dochádzku vykazuje ani nie tretina detí. Zvyšok pochorel a trápi sa s rodičmi doma. Jasné, nie sme v tom sami.

No poviem úprimne – je to primalá útecha.  

Zosumarizujme si to:

dlho očakávaný mesiac sa namiesto pokojného spolunažívania skončil troma týždňami starostí s chorými členmi rodiny. Namiesto dovolenky ešte viac stresu v práci. Zlepšenie stavu v nedohľadne. Ani doma, ani v robote.

Zobuďte ma, keď sa skončí október.

#Bohumil