Skip to main content

Mal som vtedy 12 (NOVEMBROVÁ SPOMIENKA a zamyslenie od #Ďura)

Chvíľku mi trvalo vypočítať, koľko som mal rokov v „novembri 89“. Nie je to jednoduché, zvlášť keď sa snažíš len tak, bez hlavy.

Mal som 12.

Pamätám si jasne, že sme mali prvý farebný televízor, ktorý sme kúpili asi dva mesiace pred tými udalosťami. Aj to bol náznak novej doby, ktorá prišla následne.

Sledoval som množstvo hláv na SNPéčku a tie kľúče, ktorými hrkotali, ako sa vraví, štrngali. Videl som aj tú nakladačku, zákrok od VéBé v Prahe, a prevažne študentov, kerí jak by povedav oco „fasuvali“.

Celkom dobre si pamätám, že som bol hrdý na tých ľudí, čo tam stáli v tej zime, kričali „Vašek na hrad a Dosť bolo Jakeše“ a tiež som mal rád ten podsadený hlas pána Kňažka „Vytvorte korrridorr.“

"Máme holé ruce!", kričal vždy môj vtedy 8 ročný brat, keď som sa mu vyhrážal, že mu tresnem.

Cítil som z tej telky takú zvláštnu vibráciu. Tvrdiť, že som v dvanástich tomu celému rozumel, by bolo odvážne. Otca som sa pýtal, či tam bol aj on. Odvetil, že bol, ale len v Nitre, na volákom pochode.

Tie dni si pamätám pomerne intenzívne a nepochybne aj pre to, že ten farebný televízor, bol stále „v kurze“.

Následne sa mi vynára spomienka, ako som sa asi začiatkom ďaľšieho roku hádal, podporený spolužiakom s učiteľkou vlastivedy a ruského jazyka, že ten ruský jazyk, nie je tak svetový a potrebný ako tvrdí. Učila ho ďaľej, ale zároveň jej pribudla nemčina, ktorú ovládala v rámci socialistických vzťahov s NDR.

 

Mám 44.

Ako sa dnes pozerám na November 1989?

Tak, otázkou je z akého uhla.

Iste poznáš pocit, keď sa ráno dívaš do zrkadla, že sa ti zdá že z pravého profilu vyzeráš vcelku fajn. Najzradnejšie sú zrkadlá dookola vo výťahu, tam zistíš, že uhol, s ktorým by si bol/bola spokojná neexistuje.

Takže skúsme rozprávkovo. Od zlého k dobrému.

 

Výklad slobody po svojom

Tak sme si to my ľudia preložili podľa seba.  Niektorí tak, že môžu ísť nakupovať aj na západ, kde ešte aj ten vzduch je lepší. Niektorí tak, že si tu môžu robiť čo chcú, tak si zamenili pojem slobody s anarchiou. S ľuďmi, ktorých osobnostne formovali 90-te roky ranej slobody (hlavne "podnikateľmi" tej doby), je problém doteraz. Česť výnimkám.

Majú pocit, že môžu všetko a nerešpektujú nič. Prípadne všetko ofrflú, hejtujú a hľadajú cestičky, ako sa vyhnúť tomu, čo by malo byť ľudské, normálne a hlavne naozaj slobodné.

Tu by sa dalo písať veľa, ale keďže chcem, aby si dočítal idem ďaľej.

 

Naozajstná sloboda

Ja by som ju definoval ako slobodu ducha a otvoreného názoru. A teda to, že ťa nik neuväzní za názor, ktorý, možno nesprávny niekde povieš a môžeš ohroziť seba a svoju rodinu. To sa vtedy podarilo dosiahnuť.

Aj keď sa v tejto „modernej“ dobe za mienku (okrem tých, čo sú naozaj a preukázateľne škodlivé) nezatvára, dejú sa principiálne podobné procesy.

Dnes už niekedy nevieš povedať myšlienku, ktorú cítiš a veríš jej, pretože je to spoločensky neprijateľné. Pritom si to myslí väčšina spoločnosti s tebou, ale nepovie to nahlas, pretože sa za to upaľuje na pomyselnej hranici v médiách, v práci, v baroch a reštauráciách, a aj v domácnosti, len preto, že to je, akoby povedal môj kamarát P., iné ako dovolí liberálna doba.

Naozajstná sloboda by mala byť podľa mňa synonymom názorovej voľnosti, kde si tvoje podvedomie myslí a ty povieš to isté, bez pretvárky. Samozrejme všetko miere zákona, pravidiel, pragmatizmu a bazálnej slušnosti.

Položme si otázku? JE TO TAKTO VÔBEC MOŽNÉ?

 

Sloboda 1989

Je asi nevyvrátiteľné, že prechod od trvale asi neudržateľného systému diktátu k systému, ktorý tu máme teraz, bola cesta tŕnistá, minimálne v našich krajinách. Dá sa ale skonštatovať, že doba ktorá nastala po Novembri 1989, je dobou lepšou. (Aj keď možno tvoj dedo s babkou tvrdí iné.)

Zvláštne je, že uhol pohľadu v roku 2021 má aj jednu dimenziu navyše. Vždy ju mal. Ale myslím, že ju treba pomenovať.

Rozdiel generácií, je faktor, ktorý je tiež vo vnímaní novembrových udalostí, veĺmi podstatný.

Inak sa na november pozeral tvoj pradedo, inak dedo, inak otec, inak súčasne ty a ak si v cca mojom veku a máš už deti, ktoré sú schopné vnímať dnešný sviatok aj inak ako voľno zo školy, tak ti gratulujem. 

Ak máš brata, sestru, prípadne iného známeho "mileniála", opýtaj sa ho ako vníma tento jesenný sviatok. 

Mali by sme posolstvo slobody a pravdy vysvetľovať aj generáciám po nás nie?

Myslím, že je to veľmi dôležité.

#Ďuro

P.S. 1 Ako si prežíval November 1989 ty? Napíš do komentu. Ak teda spomenieš a chceš. Budem rád. #Bohumil si vtedy úprimne ulomil ruku. ČÍTAJ TU.

P.S. 2 Teraz som si spomenul na heslo "V jednote je sila!" - ako marketér sa čudujem, že ho náš významný reťazec doteraz nepoužil ako headline v novembrovom letáku. Alebo sa mýlim?

P.S. 3 Že prečo profilová fotka s mobilmi v rukách? No to je november roku 2021. Uvedom si, na akom displeji tento článok čítaš.

Pridajte komentár