Denník nudistu 44

Čítam knihu.

Sem tam sa také stane.

Mám ju na záchode.

A tam som furt.

 

Napísal ju nejaký politik.

Píše ako to bolo, keď bol zamestnaný ľudom.

Že ako to vidí a že čo všetko sa tam dialo.

Píše, že on bol super a ostatní boli idioti.

 

Že ako mu hádzali polená pod nohy.

A že keby tam bol znova bola by to pecka.

Že teraz už určite.

 

Nechápem, prečo nerobil vtedy tak, ako píše teraz v knihe.

Nepíše nič konkrétne len také príhody a historky.

Ako keď spomína starý herec.

Kto koho pretiahol a kto sa ožral na plech, kto bol najväčšia sviňa.

 

A že sa musel pretvarovať a ako ho to bolelo.

A že ako nechcel tam byť, ale že kvôli nám musel.

A s kým mocným sa stretol.

Ako keby sme to my, voliči nevedeli.

 

On nepil a nepreťahoval.

Jediný makal.

Ako o život.

Pre nás. Ľud.

 

Divný žáner tieto politické spomienky.

Je to také opekňovanie seba samého.

Ale nie pred sebou.

Pred nami.

Alibistická literatúra.

Fandím tomu.

 

Nik o Vás nenapíše tak pekne a pravdivo ako vy sám.

 

Vy sa poznáte.

Vy viete, že ste popiči.

Že ste najvác.

 

Napíšem asi knihu aj ja.

Spomienky voliča.

Mohlo by to byt zaujímavé.

 

Pohľad z druhej strany.

Už mám názov.

Bude sa to volať - Hovno spomína.

Opatrujte sa!!!

 

Ozvem sa. Dúfam.

 

#Mišel

 

PS:Nudista - / muž čo sa nudí /