Denník nudistu 22

Sedel som na terase.
Opäť osamelý.
 

Pozoroval som okolie.
Sused chodil hore a dole.
Pracoval, počúval, snažil sa.
Plnil úlohy.
Plnil denný rozkaz.
 

Je to zaujímavé.
Sú chlapi, ktorí sú vo vzťahu normálne zamestnaní.
Pracujú pre ženy.
Svoje.
 

Len vývoj v takejto firme je iný ako v bežnej firme.
Chlap je najskôr majiteľ, potom spolumajiteľ, neskôr výkonný riaditeľ, postupne obchoďák a nakoniec posledný zamestnanec s minimálnymi právami.
 

Čo je však zarážajúce, sú chlapi čo sú takto šťastní.

Ráno stanú plní optimizmu a tešia sa.
Na príkazy.
Na rozkazy.
Na zadania.
Na denný rozkaz.
 

Bez nich ich život nemá zmysel.
 

Sú úplne prázdni.
Sú šťastní, že niekto za nich plánuje ich život.
Sú šťastní, keď dostanú prácu a aj voľno.
 

Vrcholom ich života je pánska jazda, kde ich dovezie žena.
Tam sú z nich mačovia.
Tam machrujú, že doma sú najväčší šéfovia a keď prídu v noci domov spia v kuchyni aby nezobudili šéfku.
Je mi z nich zle.
 

Čo si Boh a vesmír musí potom o nás chlapoch myslieť??
Skutočne toto Boh a mimozemšťania chceli, keď tvorili zem??
Títo chlapi, nám kazia meno medzi ľuďmi, zvieratami, vesmírom.
Keby toto vedeli levy, tak sa v ZOO hromadne zabijú zeleninou.
 

Som hrdý na každého chlapa, čo je vo vzťahu nezamestnaný.
Musíme sa spojiť.
Náš svet je v ohrození.
 

Musíme bojovať za slobodu.
Za našu slobodu.
Ináč zahynieme.
Opatrujte sa!!!
 

Ozvem sa. Dúfam.
 

#Mišel
 

PS:Nudista - / muž čo sa nudí /