Kto by nechcel radšej zlatú rybku? Tú malú nenápadnú mrchu, ktorá ti splní každé želanie. Poznáme veľa rybárov. Volajú ich tichí blázni. Prečo? Lebo aj oni túžia chytiť to ligotajúce sa stvorenie.

Do toho novembrového revolučného vánku sa mi však napriek môjmu útlemu veku začal onedlho miešať aj pocit, že je príliš "nežný" na to, aby sa ten Augiášov chliev poriadne vyvetral a vyčistil. A ten pocit pretrváva dodnes.

Celkom dobre si pamätám, že som bol hrdý na tých ľudí, čo tam stáli v tej zime, kričali „Havel na hrad, Slobodné voľby a dosť bolo Jakeše“ a tiež som mal rád ten podsadený hlas pána Kňažka „Vytvorte korrridorr.“

Aj budhizmus ako filozofia, tvrdí, že až keď si šťastný ty, môžu byť šťastní, tí okolo teba. Tvoji blízki, širšia rodina, milenky a milenci a dokonca aj svokra. Vyšší stupeň sebalásky a akcelerátor k šťastnému životu, plnému sebaobdivu a samožerstva je pre homo sampiens charakteristické SEBAUCTIEVANIE.

„Mara schovaj kozy!“, kričí Jano zbesilo a zadychčane, „Jeho Líza ňeská zdochla, mosíme pozor dávať!“ Aj takto to funguje na u nás, v krajine zasnúbenej na malebnom Slovensku. Susedia sú lotéria a tak ako aj rodinu, susedov si tiež moc nenavyberáš.

Straší ťa v dobrom a ty ho ignoruješ. Urob mu radosť aspoň hraným výkrikom. Veď to hlavne vy ženy viete, máte to nacvičené. Zažni sviečku a zapozeraj sa mu do tváre.