Skip to main content
Bipolárny svet bez zrkadiel

Bipolárny svet bez zrkadiel

Táto kamenná planéta, je z nášho pohľadu asi tá najkrajšia, na ktorej sme sa ako ľudstvo, momentálne druhu homo sapiens a pridali sme si aj druhé sapiens, mohli ocitnúť.

Asi existujú aj iné obývateľné planéty.
Malí Zelení mužíčkovia majú isto svoju Zelenú planétu, vodní Poltergeisti celú modrú asiguľu, kde nemusia zrovna plávať v hádveó a Avengers majú planétu, kde len chcú a akú chcú.

Každý z nás má tú svoju malú planétku v hlave. Keďže je naša, chceme ju vidieť tak, ako chceme.
Je pre nás tou najkrajšou.
Aj Malý princ takú mal.

Realita

Naša modrá planéta s hádveó a ozónovou vrstvou sa dá deliť podľa roznych súradníc, návodov, metrík, analogických aj logických úvah a v neposlednom rade, aj na dobrú a zlú časť zemekruhu.

Sám tvrdím, že semtam, je dobré vidieť aj čiernobielo.
Vo foťáku v telefóne mám taký hlboko tmavý čiernobiely filter.

Mám ho rád.

Zrazu má svet ostrejšie kontúry a je akýsi príjemne jednoduchší.

Poďme teda deliť

Hranice, áno tie s kolíkmi sú pre ľudstvo určujúce a veľmi dôležité.

Hlavne tie, volajme ich POLITICKY DANÉ.


Bez ohľadu na rok 2020, keď už asi nikto z nás nemá čisto národný genetický základ a sme pokrvnou miešankou toľkých DNA, že by sme možno ani neverili, odkiaľ geneticky pochádzajú naši predkovia, máme potrebu samourčenia a delenia sa na národy.

Asi je to správne a ako povedal jeden môj český známy: "Mal by si niekam patriť."

Nie, nestačí patriť na Zemeguľu v slnečnej sústave.

Pri narodení sa nás na to nikto nepýta.

Som národnosťou a štátnou príslušnosťou slovák a možno tak trochu európan, ako jednotilivec som súčasť národov euroamerickej kultúry.

Samozrejme som nepochybne aj slovan a teda človek, ktorý má svoj genotypový druh aj mimo európskej únie.

Narodil som sa tu, som súčasťou tejto subkultúry, jem halušky, pokúšam sa o niečo ako spev našich piesní a v neposlednom rade fandím národnému tímu v každom športe omotaný šatkou s našim, už slovanským krížom s pahorkami, ktoré nám svojho času ukázali Konštantín a Metod.

Tak je to správne, nemalo by sa to meniť. Tu je zem po ktorej od malička kráčaš, tu je mama a otec, ktorí ti dli všetko, nezapieram svoju krv a identitu.

Žijem, asi našťastie, tak mi to povedali a asi to aj tak cítim v systéme, podľa mňa najlepšom aký zatiaľ ľudstvo vymyslelo a zároveň ho časť ľudstva praktikuje.

Demokracia

Démos - ľud, ktorému vládne VOX POPULI, hlas ľudu, ktorý je zároveň hlasom božím.

Či chceme, alebo nie, dá sa povedať, že sa máme dobre, že starí Rimania si to taktiež užívali.

Relativita pohľadu nám umožňuje povedať, že sa máme zle.
V dobe hejtu, ktorú žijeme sa máme o to horšie.
Teda tí, čo sa tak chcú mať.

Definíciu Mám sa dobre., by som zhrnul do pár bodov (isto by sa dalo vymyslieť a zadefinovať stovky).

Nezažil som vojnu.

Dúfam, že ju nikdy nezažijem ani ja a ani moji potomkovia.
Áno, myslím tú fyzickú, s krvou, odtrhnutými rukami a hlavami.
Tú, ktorú sa snažilo zachytiť veľa výtvarníkov, ktorí ju zažili.
Zažili dobu hrôz, násilia a smrti.

(Doporučujem si pozrieť krátku sériu dokumentov na YT: https://youtu.be/8wGmYFjkYR4 )

Netrpím hladom.

Mám toľko prostriedkov, rozumej peňazí, ktoré mi umožňujú zjesť toľko, koľko chcem. Či je to dobré nech každý posúdi sám ráno v zrkadle.

Som relatívne zdravý.

Toľko kritizovaný systém zdravotníctva mi dáva to, čo ľudia pred sto rokmi nemali. Mreli aj na choroby, ktorým sa dnes smejeme. Určite je čo vylepšovať. Nepochybne.

Mám auto.

Budem parafrázovať kamásútru ako filozofiu, priznávam, že si to pamätám nejasne.
Pravý muž má oholenú hlavu a koňa.
Ja ich mám momentálne asi 220.
Som asi pravý muž.
Umožnila mi to táto doba a asi aj demokracia.
(Sú tu už čitatelia, ktorých som nasral tvrdeniami vytrhnutými z kontextu? :-) )

Mám prácu, ktorá ma baví.

Dá sa povedať, že nie celá moja práca ale minimálne tých 20 percent podľa Paretovho delenia stovky. Zbytok sa snažím robiť ako najlepšie viem asi kvôli tým 20 percentám.
Ak sa mi podarí otočiť to na 80 percent zábavy, tak budem šťastný človek.
Snažím sa o to, pomáha mi v tom systém.

 

Ako som už zmienil dalo by sa pokračovať v stovkách bodov, prečo sa máme dobre. Doplníte nejaké do komentárov?

Svet bez zrkadiel

Zrkadlo je skvelý vynález.
Čo by sme tu my a naše ženy bez neho robili.
Pozeráme sa na seba a v hlave nám ide rozhovor samého so sebou.
Niektorí to majú nastavené iba tak.
Rozprávajú sa so sebou, len keď sa vidia v zrkadle.
Bohužiaľ.

Pomerne často používam vetu: "Ja ťa nekritizujem, len som ti nastavil zrkadlo. Budem rád, keď mi ho vždy nastavíš ty, ak to budeš tak cítiť."

Sebareflexia je dôležitá.

Obzvlášť vo svete egotripov, kde nás naše ego zabíja, a tiež zabíja planétu.
Každý by mal byť rád aj za konštruktívnu kritiku, za zrkadlá, ktoré ti ľudia nastavujú.
Také, ale nastavujú len tí praví kamaráti, presnejšie ľudia, čo ťa majú radi.
Áno, zrkadlá nie sú vždy príjemné.
Čo to trepem, zrkadlá sú veľmi nepríjemné.
Ale posúvajú ma.

Zdôrazňujem konštruktívne zrkadlá!

Diktatúra

Zriadenie a systém v ktorom sa predpokladá jeden vodca.
Kedysi sme ho volali aj kráľ.
Jediný, čo si mohol dovoliť kritizovať bol šašo, ten blázon, ktorému sa všetci smiali, lebo ho pokladali za pomäteného.
Nikto si však neuvedomoval, že šašo spoluvládne.
Vodca, diktátor nemá rád ani šaša. Teda väčšinou.

Áno má, bol som u nich zatiaľ štyrikrát a baví ma to tam.
Tak isto ako u nás.
Je tam krásne.
Scestovaní ľudia vedia, že kde vládne "diktatúra" je všade poriadok, upratané, zrekonštruované.
Ich Diktátor sa postará o ľudí tak, aby mali čo jesť a samozrejme sa postará aj o svojich blízkych a kamarátov možno nie veľmi spravodlivým spôsobom. Je tam veľmi veľa bohatých ľudí.Ako u nás.

Napriek tomu všetkému si myslím, že naša diktatúra, ktorú voláme demokraciou je pre mňa v túto dobu najlepšie zriadenie.
Zatiaľ patrím k nám.

Bipolárny svet

Keď si zoberieme hornú polovicu našej zemegule, na ktorú v noci svieti hviezda Severka, zistíme, že svet je bipolárny.

Demokracia kontra diktatúra, dobro vs zlo, ľudia proti ľuďom.
V zmysle toho, že by si mal niekde patriť sme si vybrali.

Väčšina z nás tak, že sme sa narodili.

Niekto v západoeurópskom veľkomeste, niekto v dedinke východnej časti európskej únie.
Ľudia ako my sa ale rodia aj za Uralom, na Sibíri, v európskych metropolách štátov, ktoré sme označili za diktátorské.
Teda možno nie my ale naša diktatúra s nálepkou demokracie.

Keď si sa narodil ako slovan napríklad v Rusku, máš hneď nálepku, ktorá ťa predurčuje za agresívneho diktátora a neprispôsobivého človeka.
Takto sa napríklad v susedskej zemi Přemysla dívajú takmer na každého rusa.

Je to škoda.

Oni sú tiež ľudia.
Majú medzi sebou tiež neprispôsobivých, agresívnych, nepekne sa vyjadrujúcich, rozpínavých a iných.

Dali svetu aj veľké mená.
Dostojevskij, Puškin, Katarína Veľká, mnoho vedcov a lekárov, ktorí pomohli celosvetovo.

Ale teraz nám naša propaganda, áno dovolil som si to, čo hýbe západným demokratickým svetom nazvať propagandou, hovorí že ONI sú zlí.

Zlí, lebo tam vládne diktátor, má silnú propagandu a ľudia trpia.

Ak ale pôjdete pozrieť sa k nim a rozprávate sa s nimi zistíte, že trpia podobne ako my ale možno jemne inak.
Netrpia až tak.
Majú sa celkom dobre.

Keď sa prudko zamyslím (nedoporučujem často, bolí z toho hlava), zisťujem, že veľký rozdiel medzi našimi svetmi nie je.

A tu je bezprávie, minimálne ekonomické, kde nezaplatiť faktúru je niečo ako folklór. Kapitalizmus s tým asi ráta. Necháva to na trh?

Ako by si s týmto poradil pravý diktátor, ktorý má rád svoju krajinu?

Prípadne, ako by si s tým mal poradiť náš súčasný parlament a vláda plný ľudského ega?
Takí naši malí diktátori, ktorí nemajú radi zrkadlá.
Presne tak isto ako ten Diktátor tam vo svete s nálepkou "zlý".

Ja myslím, že čo sa týka našej a ich propagandy je to 1:1.
A vždy to 1:1 bude, aj keď najradšej by som povedal 0:0.

Nula hraných demokratov, nula diktátorov, nula ľudí bez zrkadiel iných, ako tie čo majú doma. Nula zlých a nula dobrých.

Mali by sme byť hlavne ľudmi.
Takými normálnymi bez prívlastkov, farieb a hypernárodnej príslušnosti. Bez hejtu, závisti  a sebaklamu.


Ľudia s hodnotami, poctiví, ktorí veria čomu chcú, ale nenútia ich názor ostatným.

Prečo? Lebo sme HOMO SAPIENS a vraj sapiens ešte k tomu.

Toto sú témy na naozaj dlhé večri ideálne pri obľúbenom rume s cigarou, ak sa na to mám dívať z môjho mužského, testosterónového pohľadu.

Som rád, keď napíšete svoj názor.
V dobe hejtu sa asi nevyhnem označeniu slniečkár, rusofil a človek s nesprávnym názorom. V podstate som len jeden z múdrosráčov.

Z rodu homo sapiens.

#Ďuro

Pridajte komentár