Skip to main content

Anjelské krídla, božské telo

“Kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom.”, znie veta z Nového zákona, ktorou Ježiš zachráni ženu obvinenú z cudzoložstva pred istou smrťou.
Cudzoložstvo - archaický výraz, ktorý si naoko monogamný svet vysvetľuje ako mimomanželskú súlož. Od dôb okolo roku nula doteraz a dokonca aj tisícročia predtým je táto neprístojnosť, zdá sa, neoddeliteľnou súčasťou nášho bytia.  Prostitúcia patrí do tejto skupiny nerestí. Otázkou je, či vznikla na základe dopytu cudzoložníkov. Alebo to bolo naopak? Čo bolo prvé vajce, či sliepka? 
 
“Ecce Homo, hľa človek!”
 
XXX
 
“Nie je muž, ktorý to neskúsil a ak tvrdí, že aspoň v predstavách nepretiahol kurvu, tak klame!”, argumentuje Peter v občasnej debate s Milošom, jeho dobrým priateľom.
Miloš pracuje v umeleckej branži. Peter ho obdivuje, lebo vie ku každej situácii v sekunde zaujať jasné stanovisko. V téme ženy má nadhľad, ktorý z neho robí úvahového štatistu. Peter s ním často preberá “srdcové záležitosti. Potrebuje pohľad z druhej strany. Pohľad muža, ktorý má zdá sa bezstarostný život.
 
XXX
 
“Adél vie byť k dispozícii tak o hodinku, prídeš?” Chrapľavý hlas manažérky lásky, znie stoicky biznisovo. “Áno, budem tam a budem presný.” Peter je už dlhšie sám a nie prvý krát v živote volá na túto linku dôvery. Ak sa rozhodne ísť touto nemorálnou cestou, tak aj preto, že si s dievčinou rád pokecá. V podstate viacmenej pokecá.
Miloš tvrdí, že je debil, že keď už, tak to má vyzerať inak. Teoretik.
 
“Tak vitaj, tu sa vyzuj, tam je kúpeľňa, tam je izba, Adél je pripravená.” Vôňa tejto situácie spôsobuje zvýšený tep. Akási forma príjemnej roztržitosti sprevádza jeho kroky. Je to podobné ako pri prvom rande, dokonca to vyjde aj finančne podobne. 
Miloš, je v tomto smere súhlasný. “Veď je to najstaršie remeslo na svete, dievčatá sa nadrú a zaslúžia si primeranú odmenu.” 
 
“Ahoj, som Adél” podáva stroho ruku tmavovlasá mladá kráska. Je naozaj sexy, tmavé oči, dlhé nohy, bezchybné telo. Presne ako na fotkách, upútavkách, ktoré bývajú na webstránkach liniek dôvery zvyčajne prikrášlené. Výnimka potvrdzuje pravidlo. “Hodíš sprchu?”, pýta sa a zároveň podáva bordovú osušku. Peter váha a nereaguje. Stále si ju obzerá. Zdá sa, že si dobre vybral.
 
Miloš má na ženskú krásu v tomto prípade ako vždy jasno: “Je to jedno, nejdeš na modelcasting!” Petrov známy Chozé, čo už s ním niečo zažil o ňom tvrdí, že si vždy vyberie kapra v igelitke.
 
Tentokrát, to bude zdá sa minimálne rybka zlatá. Z očí jej ide vyššia frekvencia, ako by Peter čakal. 
 
“Tak čo ideme robiť? Máme hodinku.”, pretne jeho tok myšlienok otázka krásky, ktorá nechápe, prečo Peter nereaguje. 
 
“Vieš čo, poďme len tak kecať, súhlasíš?” Zostalo ticho. Adél is starting to boot the system. Nestáva sa jej často, že je niekto uletený týmto smerom. 
 
“Tak teda dobre, oddych mi príde vhod. Tam, vedľa tej kozmetickej taštičky, tam mi polož prachy.”
 
“Ako ťa mám volať, je to tvoje pravé meno?”, položí otázku, pre kňažky lásky hlúpu. 
 
“Volám sa Adél, nemám rada stupídne umelecké mená. Adél, tak ma aj pokrstili.” Ďaľší fakt, ktorý je na tejto slečne mimo mainstream. Prostitútky si radi dávajú všakovaké mená. Dôvody sú rôzne. Chcú aby to znelo sexy, zaujímavo, drzo, stroho, prípadne akčne. Veď kto by sa nechcel vyspať s Larou Croft? Peter si myslí, že hlavne kvôli tomu, že sa potrebujú odosobniť a to doslova. Proste byť v tých chvíľach niekým iným. 
 
Adél nikam neuteká. “Takto mi to vyhovuje a čo bude potom, to zatiaľ neriešim." Odpovedá na druhú hlúpu otázku: “Prečo toto robíš?”, ešte predtým ako bola položená. Peter sa takto nechcel pýtať, vždy sa mu to zdá príliš osobné. Podľa jeho presvedčenia, je to otázka, ktorá navádza súdiť. Nemá rád, keď ľudia súdia. 
 
“Mám rada tento parfém, páči sa ti?”
Ťažká vanilková vôňa s kardamonom zaplaví izbu. Adél si ľahne na posteľ a podloží si hlavu vankúšom v tvare srdca. Pripomína mu to obraz z gréckej mytológie, až na fakt, že postava backchantky má o pár kilo menej. “Vôňa je symbolom každej ženy. Mám rád ťažké vône.” 
 
“Ľahneš si sem, vedľa mňa?”, pomalým pohybom ruky pohladí plachtu. Peter už neváha. Zrak mu padne na jej predlaktie. Má tam niečo vytetované. “Môžem, si to prečíťať?” Podáva mu ruku kde je vytetovaný nápis: 
 
DREAM AS YOU WILL LIVE FOREVER. 
NEVER GIVE UP!
 
"Snívaj, ako by si žil večne. Nikdy sa nevzdávaj.” Peter si o “kerkách” myslí svoje. Sú staré tisícročia, vyjadrujú veľa a veľakrát aj nič. Vedia byť plytké, vedia mať svoju hĺbku. Práve tá hĺbka pod kožou je prvotne to, čomu Peter nechce rozumieť. Prečo si ľudia ubližujú a spôsobujú si rany? Bŕŕŕ. 
 
“Môj otec mi raz povedal, že keby som sa nenarodila, tak odíde do Austrálie a tam si splní všetky svoje sny." Nikdy sa ho nespýtala aké. Cítila sa vinná. "Už sa ho ani nespýtam. Odišiel." Vztyčuje ukazovák: “Tam hore”. 
 
"Povedala som si, že ak zarobím, pôjdem sa tam pozrieť. Ďaleko, možno začnem nový život, budem tam slobodná. Natáča sa pozadím smerom k Petrovi a ukazuje na siluetu postavy anjela nad slušivým zadkom. “Anjel má krídla, aj ja chcem uletieť.”
 
“To chce, ale každá, sú to iba prázdne reči. Všetky chcú pôsobiť ako intelektuálky.”, prevracia oči Miloš. Jeho pohľad je vždy neúprosný.
 
XXX
 
Petra, častokrát pod vplyvom zavialo aj do striptízových podnikov. Všimol si, že pár dievčat má krídla. Tie anjelské. Väčšie, menšie, modré, čierne, nad zadkom, cez chrbát, na stehne, podbrušku. Je to spoločným znakom, ktorý ich sprevádza všade. Bohužiaľ, častokrát krídla Ikarove. Vzlietnu s ideálmi, vrátia sa bez peria. Tam, kde predtým, pod svetlo červené. Možno to má táto kráska lepšie vymyslené.
 
“Veríš v Boha?”, pýta sa Peter. Zlatý krížik na retiazke medzi podvihnutými dvojkami naznačuje, že by to mohlo byť tak. 
 
“Nie, ale mama verí. Dala mi ho keď som mala 18. Vraj ma bude chrániť a pomáhať.” Je spokojná. Povedala jej, že pracuje v administratíve. Posiela jej sem-tam peniaze. Domov chodí raz za štvrťroka a na Vianoce.
 
“Chcela by som veriť, stále sa hľadám. Uvedomujem si, že ak existuje, tak mám u neho pár čiernych bodov.” Už som s tým aj chcela skončiť, a ísť študovať na výšku, ale chápeš, kde by som toľko zarobila?” Keď si našetrí, doštuduje. Hlavne, že má plán.
 
Miloš zamrmle: “Jasné, všetky sú študentky a nedoštudované doktorky. Veď nemôže povedať: som hlupaňa a mám v hlave piliny.”
 
“Máš ešte štvrťhoďku, to naozaj nič?”, podvihne malý zadok a zvodne odopne podväzok. Petrovi stúpne tlak,je len muž a ona naozaj sexy. “Dnes už nie, aj keď robím isto chybu.”, nechce ju uraziť.
 
“Ak by si niekedy chcela ísť na večeru, alebo na výlet, bol by som rád.” Po tejto vete si každá prostitútka definitívne uvedomí, že jej klient je ľahko retardovaný. Tieto ženy nemajú záujem rozdávať kontakty a už vôbec nie niekam ísť. Berú to profesionálne.
 
“Akože na rande?”, pýta sa s úsmevom. 
“Prepáč,len som žartoval.”, zahanbí sa Peter. 
“Išla by som.”, vypadne z nej jedným dychom. Je v rozpakoch, prehrnie si dlhé hnedé vlasy. Zaskočilo ju to.
“To fakt?, a ako….”
Berie do rúk jeho telefón a vyťuká mu jej číslo. “Ak budeš chcieť, ozvi sa.”
 
“Ty si si fakt zobral kontakt? Ty si úchyl. A teraz čo? Odídeš do Austrálie a
budeš s ňou mať deti, nie?” Vysmieva sa pobavený Miloš.
 
XXX
 
Peter je neistý, boli chvíľky, kedy chcel kontakt vymazať. Adél isto pracuje veselo ďalej a možno to číslo ani nie je jej. Po večeroch Peter popíja svoj oblúbený kalvados. Jeden taký filozofický. Dnes to boli tri. 
 
“Ty piješ sám? Tak to by som nedokázal.” , čuduje sa Miloš.
 
“Si tam Adél?”, vyťuká správu s puberťáckou otázkou a tvári sa, že mu to je jedno. “Je to jasné, číslo neexistuje.” , sklamane sa díva na neprijatú správu. "Idem radšej spať.”
 
“To si ty? Neznámy z pondelka?", mala som vybitý mobil. 
 
“Ty si tam bol pondelok? Hneď po porade vo firme nie? Tebe už naozaj preskakuje.” Miloš pondelky ignoruje, tvrdí, že je to nezmyselný deň, ktorý by sa mal zrušiť. Pondelky sa povaľujem.
 
Peter si uvedomil, že jej nepovedal svoje meno. Ona sa nepýtala. “Nooo, to som ja, volám sa Peter.” Neveriacky sa pozerá na display. “Napísala.”
 
“Máš sa? Pôjdeme niekam von?”
Pištiaca konvica s vodou na kávu, ho uisťuje, že sa mu to nesníva. 
“Môžeš dnes? Mám voľno, nudím sa. Prídeš po mňa?” 
 
Je presná. Kráča k autu na vysokých podpätkoch, je to kosť. “Pozor! Drž si odstup!”, zabliká Petrovi jeho tradičný maják. Otvára jej dvere, vždy bol džentlmen.
 
“Rande so šľapkou. Vedel som, že si mimo, ale toto?” moralizuje Miloš.
 
“Čo to bude pre vás, krásna seňorita?” Adél má v sebe niečo, čo mužom splaší hormón. “Dubákové rizoto poprosím, pane. A nejakú minerálku s citrónom.” 
 
“Vieš, že nemám rada tieto komplimenty z ulice?”. Vážna tvár naznačuje, že to myslí vážne. “Obzvlášť títo taliani, z nich sa mi vždy priťaží.” 
 
“Áno, treba mať úroveň. Nebude sa predsa zahadzovať s každým”, poznamená Miloš sebevlastným ostrovtipom.
 
Dáva mužom telo a s ním kus seba, asi má na túto alergiu právo. “Nie každý je chladný, ako ja?”, snaží sa zažartovať Peter. 
“Páči sa mi, ja fakt nie som normálny.”, ženie sa Petrovi hlavou. 
 
“Dnes platím ja, nechcem počuť žiadne námietky!”, vyrazí mu dych neobvyklou požiadavkou.
Peter je vychovaný v patriarcháte, učili ho, že muž je ten, čo vždy pozýva. Adél sa tvári rozhodne. 
“Tak..., tak dobre....”
 
Adél má rada históriu a baví ju literatúra faktu. Má prekvapujúci rozhľad a na svoj vek rozvážne myslenie. To všetko v ostrom protiklade s jej… povolaním. 
 
Stretávajú sa pravidelne a často. 
 
XXX
 
“Dávam si pauzu idem do Chorvátska a vrátim sa k mame. Rozhodla som sa, že s tým skončím."
Rozťahuje krídla a cíti vôňu slobody. Stúpa k výšinám.  
“Dávaj na seba pozor!”, odpíše Peter. Odpovede sa nedočká, jeho správa je nedoručená. 
 
XXX
 
“Ahoj, to som ja Adél”, zabliká messenger Knihy tvárí. 
“Chcela som sa ti poďakovať, bolo to s tebou fajn.” 
“Vidíme sa?”, píše Peter so zadržaným dychom. 
“Nebolo by to vhodné, som zamilovaná, maj sa pekne.”
 
Peter sa usmeje a vymaže správy. Už to urobil niekoľkokrát v živote. 
 
“Nefungovalo by to. Buď rád, že to tak skončilo.”, Miloš sa tvári vážne, asi ho má naozaj rád.
 
XXX
 
Žijeme na poludníku a rovnobežke, kde je prostitúcia zločinom, ktorý sa neodpúšťa. Hlavne v podobe verejného odsúdenia žien, ktoré si takto riešia svoje bytie.
Čo ich k tomu vedie? Peter si myslí, že sčasti je to cesta večná duše, ktorá chce na ceste k osvieteniu prežiť každý pocit a situáciu.
Miloš to berie skôr ako profesiu a ľahko zarobené peniaze. Nech je príčina akákoľvek, Peter sa snaží nesúdiť v zmysle: “Nesúď, lebo budeš súdený.” 
Ľudia zvyknú nevideť brvno vo svojom oku, ale v cudzom vidieť slamku. “Keď sa na to pozrieš z inej strany, prečo táto neresť existuje, zistíš napríklad, že keby nebolo dopytu, nie je ponuka.”, Peter dopíja predposledné víno.
 
“Fakt, že si muž odbehne a kúpi si tajne zakázanú paštétu bez emócie, možno zachraňuje jeho skutočný vzťah.” Pohľadom ženy je to jasná nevera a podvod, lebo sa na to pozerá svojimi očami. Keď podvedie žena, je to viacmenej z citov. Muž to má aj inak.
 
“Jasné, filozof.” Miloš nalieva posledný pohár.
 
#Ďuro
 
P.S. Asi už mnohí viete, že píšem aj takéto, volajme to poviedky. :-) Ak vás náhodou zaujali, prečítajte si dve poviedky z vlaku. O metamorfóze japonky a kazimrdke. Stačí kliknúť. :-)
 

Pridajte komentár